Mešita al-Aksá: Rozdiel medzi revíziami

d
odkaz fix.
d (r2.7.1) (robot Pridal: rw:Umusigiti wa Al-Aqsa)
d (odkaz fix.)
'''Mešita al-Aksá''' ([[arabčina|arabs.]] {{ar|المسجد الأقصى}} ''{{Audio|ArAqsaMosque.ogg|al-Masdžid al-Aksá}}'' – ''najvzdialenejšia mešita'') je [[mešita]], ktorá je súčasťou [[moslim]]ského okrsku (''al-Haram aš-Šaríf'') na [[Chrámová hora|Chrámovej hore]] vo východnom [[Jeruzalem]]e. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú [[muslimo]]via za tretie najsvätejšie miesto.
 
Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa [[Korán]]u [[prorok]]a [[Muhammad]]a preniesol z [[Mekka|Mekky]] za jedinú noc okrídlený kôň [[Burák (kôň)|Burák]]. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela [[Gabriel (anjel)|Gabriela]] do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí ''Isrá a Mirádž'' (arab. {{ar|الإسراء والمعراج}} ''al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž''). Podľa tradície sa uskutočnila v roku [[621]], rok pred [[hidžra|hidžrou]]. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov ([[Múr nárekov]]) aj kresťanov.
 
[[Chalífa]] [[Omar]], ktorý dobyl Jeruzalem v roku [[637]], chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé od už existujúcich židovských a kresťanských miest. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá dostala meno ''al-Aksá''. V rokoch [[687]]-[[691]] vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu pomenovanú [[Skalný dóm]] (arab. {{ar|قبة الصخرة}} ''Kubbat as-Sachra''). Mešitu al-Aksá v rokoch [[709]]-[[715]] zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.