Verzia z 21:48, 27. október 2010 upraviť Zorrobot (diskusia \| príspevky) 25 168 editací d robot Pridal: nn:Midthavsrygg ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:02, 29. január 2011 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací d wl. Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Stredooceánsky chrbát''' je podmorské [[pohorie]], vytvorené výstupom [[magma\|magmy]] zo [[zemský plášť\|zemského plášťa]]. Stredooceánske chrbty sa nachádzajú na hraniciach dvoch rozchádzajúcich sa [[tektonická platňa\|platní]] a sú najdlhším horským systémom na [[Zem]]i - ich dĺžka je asi 60 000 km. Stredooceánske chrbty sú geologicky aktívne. Magma neustále vystupuje systémom [[~~tektonický~~ zlom (geológia)\|zlomov]] a vytvára novú [[oceánska zemská kôra\|oceánsku kôru]], spolu s reťazou podmorských [[sopka\|vulkánov]]. Najmladšie [[hornina\|horniny]] sa nachádzajú v centre chrbta a postupne sú odsúvané ďalej od chrbta. Tento proces bol pozorovaný ako [[rozchádzanie oceánskeho dna\|rozchádzanie sa morského dna]]. Rýchlosť rozpínania nie je pri všetkých stredooceánskych chrbtoch rovnaká a rozoznávajú sa dva typy<ref>Ivan, P., 2008: ''Oceánska kôra - jej stavba, zloženie a petrogenéza.'' Mineralia Slovaca, 40, s. 73 - 88</ref>: * Pomalé chrbty, s rýchlosťou rozpínania do 4 cm za rok (číslo hovorí iba o rozpínaní jedným smerom, chrbát sa však rozpína na obe strany, preto je reálny nárast kôry dvojnásobný). Sú menej bežné, vyznačujú sa 18 až 32 km širokým riftovým údolím, ktoré je asi 1 km hlboké. Tiež sa vyznačujú produkciou [[ultrabázická hornina\|ultrabázických hornín]], ktoré majú výrazne blízko k horninám vrchného [[zemský plášť\|plášťa]]. Tento typ oceánskej kôry sa označuje ako hessovský typ. Pomalé chrbty sú rozdelené na menšie, okolo 10 - 100 km široké segmenty. Vulkanizmus má za následok tvorbu podmorských hôr, ktorý iba miestami dopĺňajú trhlinové erupcie a menšie lávové prúdy. * Rýchle chrbty, s rýchlosťou rozpínania nad 4 cm za rok. Vyskytujú sa častejšie. Namiesto riftového údolia majú [[geomorfológia\|morfologickú]] eleváciu širokú 15 - 25 km s oblým [[reliéf]]om a nevýraznými centrálnymi blokmi výšky niekoľko stoviek metrov. Chrbty s rýchlym rozpínaním sa členia na väčšie, rádovo stovky km široké segmenty a sú pre nich typické horniny [[ofiolitový komplex\|ofiolitovej suity]].

Stredooceánsky chrbát: Rozdiel medzi revíziami