Boiótia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d r2.5.2) (robot Zmenil: el:Βοιωτοί, ko:보이오티아 현; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[Súbor:GreeceViotia.png|thumb|Boiótia]]
[[
[[
'''Boiótia''' ([[Gréčtina|gr.]] Βοιωτία; po slovensky historicky aj '''Bojócia''' alebo '''Bojótia'''; po latinsky ''Boetia''), resp. v súčasnoti '''Viotia''' ([[Dimotiki|novogrécka]] výslovnosť: ''Viotia'') je okres ([[nomos]]) v Grécku a historické územie v starovekom Grécku medzi [[Atika|Atikou]] a [[Megaris|Megaridou]] na juhu (hranice tvorilo pohorie [[Kithairón]] (lat. Cithaeron)), [[Korintský záliv|Korintským zálivom]] na juhozápade, [[Fokis|Fokidou]] na západe, opuntskou [[Lokris|Lokridou]] na severe a [[Eurípos|Eurípom]] na východe. Nachádza sa tu veľké jazero ''Limni Kopaidas-Kopaidské jazero''. Nachádza sa tu pohorie [[Parnasos]] a [[Elikonas]]. Žije tu približne 140 000 obyvateľov.
Riadok 11:
Podľa gréckej mytológie vládol v Tébach kráľ Deukalión, ktorý bol otcom slávneho Helléna, zakladateľa gréckeho (helénskeho) národa. V skutočnosti však prišli [[Gréci]] do Boiótie niekedy v 3. tisícročí pred Kr. Bol to grécky kmeň [[Achájci|Achájcov]]. Achájci sa tu pomiešali s pôvodným obyvateľstvom Boiótie, [[Pelasgovia|Pelasgami]] a udržali sa tu aj po páde ich [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]]. V 8 stor. pred Kr. sa tu vytvára tradičná grécka antická kultúra, neskôr mestské štáty (poleis). Na juhu od Boiótie, v [[Atika|Atike]] boli usadení [[Ióni|Iónski Gréci]]. Boiótia bola krajom kultúry a tiež jednou z gréckych základní, pre kolonizáciu okolitého stredomoria. Najznámejšie mesto boli [[Téby]], iné slávne antické mestá boli [[Chaironeia]], [[Orchomenos]], [[Thespie]], Parnasos či [[Plataje]]. V r. 479 pred Kr. tadeto prechádzal slávny spartský kráľ [[Leonidas]] a pri Termopylskom priesmyku statočne padol proti perzskej presile. Gréci pri Plataiách úplne zničili perzskú flotilu. V Bojótií sa hovorilo achájskym dialektom starogréčtiny. V čase Aténsko-spartskej vojny bola Boiótia na strane [[Sparta|Sparťanov]]. V ďalšej gréckej občianskej vojne porazil [[Macedónia|macedónsky]] kráľ Filippos a jeho syn [[Alexander Veľký]] v r. 338 pred Kr. južné grécke štáty pri Chaironei, a tak sa Boiótia stáva súčasťou zjednoteného Grécka pod vládou štátu [[Macedónia]]. Potom Alexander zničil neďaleké mesto [[Téby]], lebo tu povstali proti dominancii Macedónie nad ostatným Gréckom. Po Alexandrovej smrti patrila Boiótia do [[Aitolský spolok|Aitolského spolku]] nezávislých gréckych štátov. Po Rímsko-macedónskej vojne sa však celé Grécko (okrem [[Atény|Atén]] a [[Sparta|Sparty]]) dostáva do [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]] a tu ostáva až do r. 395 po Kr.
Boiótia, ako kraj Rímskeho svetového impéria zohral dôležitú úlohu, keď tu rímsky generál a neskorší diktátor [[Lucius Cornelius Sulla]] porazil vojská gréckeho [[Pontos|pontského]] kráľa Mithridata tiež pri Chaironei, ktorý chcel ovládnuť Grécko. V r. 48 pred Kr. tu [[Gaius Iulius Caesar]] v bitke pri Chaironei porazil svojho oponenta [[Gnaeus Pompeius|Gnaea Pompeia]], a tak sa stal diktátorom.
Boiótia patrila pod správu senátnej provincie Achaia. Kraj sa tešil veľkej sláve a rozmachu vďaka svojej starodávnej histórií. V tomto období niektorí [[Gréci]] prestúpili na kresťanstvo. Pokoj skončil až v 3. stor., kedy [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] prežívala veľkú krízu. Vtedy sa cez Boiótiu prehnali germánske kmene [[Góti|Gótov]], ktorí prešli cez nikým nechránené Termopyly, porazili slabý odpor miestnych obyvateľov a vyplienili aj Boiótiu, zničili mesto [[Téby]].
Potom nastal pokoj do 4 stor., kedy kraj vydrancovali [[Vizigóti]] pod vedením [[Alarich]]a. V 4 stor. už bola väčšina Grékov kresťania. Delfskú veštiareň zatvoril cisár [[Theodosius]].
Riadok 24:
Po r. 1481 však južné Grécko dobyli [[Turci]]. Téby ostali sídlo biskupa naďalej. V tureckej dobe sa miestne vidiecke obyvateľstvo živilo jednoduchým pastierskym životom, naopak [[Téby]] si udržali svoj obchodný význam a boli tu najvýznamnejšie bazáre v Grécku. Koncom 18. stor. sa v okolí Kopaidského jazera usadili grécki pastieri z [[Evrytania|Evrytáni]], [[Sarakatsáni]]. Po [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]] proti Turkom sa územie Boiótie v r. 1831 stalo definitívne súčasťou gréckeho štátu. V tejto vojne grécky generál [[Odyseas Androutsos]] porazil turecké vojská pri Chaironeii.
V roku 1923, po výmene obyvateľov medzi [[Grécko
== Moderná Boiótia a kultúra ==
Dnes sa význam Boiótie opäť navrátil, vďaka početným starogréckym pamiatkam, ktoré lákajú turistov. Boiótia má dva jazyky, väčšina obyvateľov hovorí novogrécky, obyvatelia na juhu však rozprávajú albánskym jazykom [[Arvaniti|Arvanitov]]. Arvaniti sú sústredení v združení dedín známych ako [[Dervenochoria]]. Najvýznamnejšie moderné mestá sú tu [[Livadia]] na severe, ktorá je hlavným mestom kraja, ďalej [[Téby|Thiva]] (Théby), [[Arachova]], [[Antikyra]], [[Chaironeia|Cheronia]] (Chaironeia), [[Akrefnia]] či
Veľmi známa je aj tradičná grécka dedina [[Arachova]], kde sa každoročne konajú slávnosti [[Svätý Juraj|Svátého Juraja]], ''Ajiorjitika''. Tieto slávnosti sú známe v celom Grécku. Počas slávností sa spievajú tradičné piesne, ktoré sú v klasickom štýle kraja [[Rumélia]]. Tradičnými ľudovými nástrojmi sú dychové: [[Klarinet|klarina]] (klarinet), [[
== Známi Boiótčania ==
Riadok 38:
* [[Theodoros Vryzakis]] - známy novogrécky maliar
* [[Charis Alexiu]] - novogrécka speváčka, [[Anatólia|maloázijskeho]] pôvodu
* [[Jannis Plutarchos]] - novogrécky spevák
== Zdroje ==
* Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη
{{Staroveké Grécko}}
[[Kategória:Okresy Grécka]]
[[Kategória:Historické územia v Grécku]]
Řádek 56 ⟶ 57:
[[da:Boiotien]]
[[de:Böotien]]
[[el:
[[en:Boeotia]]
[[eo:Beotio]]
Řádek 67 ⟶ 68:
[[it:Beozia]]
[[ja:ボイオーティア]]
[[ko:
[[la:Boeotia]]
[[lt:Bojotija]]
|