Regensburg: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d náhrada šablóny
Pescan (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 38:
|'''Rozloha'''||80,76 km²
|-
|'''Nadmorská výška'''||326 {{- -}}{{mnm|471 [[m n.m.]]}}
|-
|'''Súradnice'''||49°7' s.z.š.<br />13°12' v.z.d.
Riadok 58:
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Regensburg Braun-Hogenberg.jpg|leftnáhľad|200pxvľavo|thumb200px|Pohľad na mesto (medzi [[1572]] a [[1618]])]]
[[Súbor:Regensburg Steinerne Bruecke.jpg|leftnáhľad|200xpxvľavo|thumb200xpx|Kamenný most]]
Regensburg bol jedným z najstarších nemeckých mestských osídlení v [[Nemecko|Nemecku]] a v [[12. storočie|12.]] {{- -}}[[13. storočie|13. storočí]] najväčším a najbohatším mestom v južnom Nemecku. Už v [[starovek]]u tu existovalo [[Kelti|keltské]] stredisko s názvom ''Radasbona'', ktorý sa neskôr zmenil na ''Ratisbona''. Okolo roku [[70]] tu [[Staroveký Rím|Rimania]] založili vojenský tábor pre kohortu, ktorý cisár [[Marcus Aurelius]] roku [[179]] rozšíril na tábor pre légiu s názvom ''Castra Regina'' („pevnosť na rieke Regen“). V [[4. storočie|4. storočí]] bolo toto opevnené miesto zničené [[Germáni|Germánmi]].
 
Začiatkom [[6. storočia]] sa na troskách rímskeho tábora usídlili Agilolfingovia, vládcovia utvárajúceho sa kmeňa Bavorov, ktorí v [[7. storočie|7. storočí]] prijali [[kresťanstvo]]. V roku [[739]] tu sv. Bonifác ustanovil [[biskupstvo]]. V roku [[788]] ukončil vládu Agilolfingov [[Karol Veľký]] a Regensburg sa stal jednou zo sídelných rezidencií Karolovcov, neskôr sídelným mestom vládcov [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. V rokoch [[899]]{{--}}[[973]] sa súčasťou regensburskej diecézy stali aj [[christianizácia|christianizujúce]] sa [[Čechy]]. V roku [[973]] bolo v [[Praha|Prahe]] založené so súhlasom regensburského [[biskup]]a Wolfganga (napriek odporu kapituly) vlastné biskupstvo.
 
V 12. a 13. storočí dosiahol Regensburg vrcholný rozkvet. Rozširoval svoje obchodné väzby, spojenie bolo cez [[Brennerský priesmyk]] nadviazané okrem iného aj s [[Benátky|Benátkami]]. V meste bol v 12. storočí postavený prvý kamenný most, ktorého [[architekt]] postavil aj [[Juditin most]] v [[Praha|Prahe]]. Mesto sa postupne oslobodzovalo z moci bavorských vojvodov aj regensburgských biskupov, až sa v roku [[1245]] stalo [[slobodné ríšske mesto|slobodným ríšskym mestom]]. V [[14. storočie|14. storočí]] ich však zatienili vtedy sa rýchlo rozvíjajúci [[Augsburg]] a [[Norimberg]]. Roku [[1542]] prijala mestská rada dočasne [[luteráni|luteránske]] vyznanie.
 
V rokoch [[1663]] {{- -}}[[1802]] sa Regensburg stal stálym sídlom ríšskeho snemu, ktorý predstavoval akýsi predstupeň nemeckého parlamentu. V roku [[1803]] stratilo postavenie slobodného mesta a ako svetské kniežatstvo pripadlo [[mainz|mohučskému]] [[arcibiskup]]ovi Theodorovi Karlovi von Dahlbergovi. Roku [[1809]] ho dobyli [[Francúzsko|Francúzi]] a v roku [[1810]] pripadlo [[Bavorsko|Bavorsku]].
 
== Významné osobnosti späté s Regensburgom ==
* [[Svätý Bonifác]], založil v Regensburgu roku [[739]] [[biskupstvo]]
* [[Johannes Aventinus]] ([[1477]]{{--}}[[1534]]), nemecký historik a filolog
* [[Juan d'Austria]] ([[1547]] {{- -}}[[1578]]), syn cisára [[Karol V. (SRR)|Karola V.]] a dcéry regensburských mešťanov Barbory Blombergovej, sa narodil v Regensburgu
* [[Johannes Kepler]] ([[1571]] {{- -}}[[1630]]), nemecký matematik a astronóm, zomrel v Regensburgu. V jeho úmrtnom dome bolo zriadené múzeum (''Kepplerhaus'')
* [[Johann Nepomuk Mälzel]] ([[1772]]{{--}}[[1838]]), nemecký hudobník a vynálezca [[metronóm]]u
 
== Partnerské mestá ==