Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: en:Dornier Do 17 is a good article |
doplnenie, obrázok |
||
Riadok 226:
Celkové straty KG 2 na východnom fronte v roku 1941 zahŕňali 3 zostrelené Do 17 v júni, 9 v júli a 9 v auguste, jeden Do 17 zničený na zemi v septembri a 3 v októbri. Koncom októbra bola jednotka prevelená na preškolenie sa na [[Junkers Ju 88]]. Napriek tomu sa Do 17 zúčastnil bojov s vzdušnými silami iných národov, po prechode Luftwaffe na Junkers Ju 88. Najmenej 5 ks prežilo koniec vojny vo Fínskych vzdušných silách z celkového počtu 15 ks, ktoré obdržali Fíni od Nemcov; tieto potom slúžili aj po vojne, až kým neboli v roku 1952 zošrotované.
=== Nočný stíhač ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-341-0456-03, Frankreich, Flugzeuge Dornier Do 17.jpg|thumb|Typická formácia bombardérov Luftwaffe, tzv. Echelonova formácia.]]
Počas kampane na obranu ríše, bol Do 17 až do roku 1944 nasadený tiež ako nočná stíhačka. Najmenej desať '''Do 17Z''' bolo upravených, pričom jeden '''Do 17Z-7''' a deväť '''Do 17Z-10''' slúžilo takmer 2 roky v úlohe nočnej stíhačky, pričom boli zaradené v obrannom systéme vytvorenom [[Josef Kammhuber|Josefom Kammhuberom]], ktorý bol známy ako „''Kammhuberova línia''“. Posádkami bol však považovaný za menejcenný v porovnaní s Junkersom Ju 88C. V tejto úlohe slúžil taktiež [[ Dornier Do 215|Do 215]]. Napriek tomu na Do 17 a Do 215 lietalo niekoľko nočných stíhacích [[Letecké eso|es]], ako napríklad [[Helmut Wolterdorf]]. Všetky zvyšné Do 17Z-10 boli stiahnuté z prvej línie počas leta [[1942]]. Boli buď použité na náhradné diely alebo preradené do leteckých škôl nočných stíhačov.
=== Ťahač klzákov ===
Řádek 231 ⟶ 232:
Dňa 10. júla 1943, zhromaždila jednotka I./LLG 1 na svojej základni [[Lézignan]]-[[Corbières]] vo Francúzsku 52 ks Dornierov Do 17 a 136 ks klzákov DFS 230. Dňa 10. novembra 1943 mala na svojej základni v [[Štrasburg|Štrasburgu]] 36 ks Do 17 a 195 ks DFS 230, no len 14 ks Do 17 a 12 ks DFS 230 bolo letuschopných. Dňa 21. júla 1944 dotiahli Do 17 dva letky of I./LLG 1 s vojakmi nad plošinu [[Vercors]], kde francúzske hnutie odporu vyhlásilo Vercorskú republiku. Do 1. septembra 1944 sa I./LLG 1 vrátila na svoju základňu v Štrasburgu, no ostalo jej len 20 ks Do 17 a tak bola zanedlho rozpustená.
== Operačné nasadenie inými vzdušnými silami ==
=== Juhoslovanské kráľovské letectvo ===
Po začiatku nemeckej invázie Juhoslávie vlastnilo [[Juhoslovanské kráľovské letectvo]] ('''JKL''') približne 60 ks Dornieru '''Do 17K''', ktoré tvorili 3 bombardovacie regimenty. Pozostávalo z dvoch skupín: 63. bombardovacia skupina so základňou na letisku [[Petrovac]] pri [[Skopje]] a 64. bombardovacia skupina, so základňou na letisku [[Milševo]] pri [[Priština|Prištine]]. Počas bojov sa podarilo továrni v [[Kraljevo|Kraljeve]] vyrobiť ďalšie 3 stroje. Dva kusy boli doručené ''JKL'' dňa 10. apríla a jeden kus dňa 12. apríla 1941.Počas prvého útoku sa podarilo [[Luftwaffe]] zničiť 26 juhoslovanských Dornierov.
Celkové juhoslovanské straty boli 4 ks Do 17 zničených vo vzdušnom boji a 45 zničených na zemi. Medzi 14. a 15. aprílom preletelo sedem Do 17 na letisko [[Nikšić]] a zúčastnilo sa evakuácie kráľa Petara II. a členov juhoslovanskej vlády do [[Grécko|Grécka]]. Počas týchto operácií boli taktiež premiestnené juhoslovanské zlaté rezervy do Grécka, ktoré tam previezlo sedem Do 17. Po splnení úlohy bolo 5 ks Do 17 zničených pri talianskom útoku na leteckú základňu [[Paramithia]] v Grécku. Len dvom Do 17Kb-1 sa podarilo prežiť a neskôr sa pripojili k [[Royal Air Force|RAF]] v [[Egypt|Egypte]], kde im boli pridelené čísla '''AX707''' a '''AX706'''. Avšak oba stroje boli zničené pri leteckom útoku 27. augusta 1941. V tom čase bolo zaznamenané, že 2 Dorniery ušli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Podľa iných zdrojov prežilo aprílové útoky 23 juhoslovanských Dornierov a RAF obdržala tretí stroj.
=== Bulharské letectvo ===
Bulharské letectvo obdržalo 11 ks '''Do 17M-1''' a '''P-1''' v roku [[1940]]. Po ich nasadení v [[Balkánske ťaženie|Balkánskom ťažení]] proti [[Juhoslávia|Juhoslávii]] a Grécku obdržali Bulhari 15 koristných juhoslovanských '''Do 17Kb-1'''. Táto dodávka zahŕňala náhradné diely, motory a podvozky. Dorniery boli začlenené do prvej letky 5. bombardovacieho regimentu. V Bulharskej okupačnej zóne Juhoslávie vykonávali Do 17 misie proti juhoslovanským [[Četnici|Četnikom]] a [[Partizáni|partizánom]] medzi rokmi 1941-44. Taktiež podporovali chorvátske sily v tej istej úlohe. V roku 1943 obdržali ďalších šesť '''Do 17M'''.
V septembri 1944 Bulhari zmenili strany a vyhlásili vojnu bývalému spojencovi, [[Nemecko|Nemecku]]. V tom čase mali dvadsať Do 17 rôznych typov, ktoré patrili 1./5. bombardovacieho regimentu a 5 '''Do 17P''' patriacich prieskumnej jednotke 3./1. a ďalšie 4 ks patriace prieskumnej letke ďalekého doletu. Počas 71 dní operácií proti nemeckým silám stratili Bulhari 32 strojov. Pri 362 bojových misiách piloti zničili 173 nákladných áut, 42 vagónov, sedem obrnených vozidiel a 10 lietadiel, no skutočné nemecké straty boli ďaleko od týchto údajov. Bulhari podcenili spôsobenú škodu, ktorá bola ďaleko väčšia než uvedené údaje. Okrem Do 17, patriacich prieskumnej jednotke ďalekého doletu, zvyšné Do 17 sa po 2. decembri nepodieľali na misiách proti silám Osi. Po vojne sa do Juhoslávie vrátili 4 ks Do 17, ako súčasť vojnových reparácií. Ich ďalší osud je neznámy.
=== Chorvátske letectvo ===
[[Súbor:Croatian Pilots of WWII.PNG|thumb|Chorvátski letci pred svojim Dornierom Do 17Z oslavujú svoju 1000. misiu na východnom fronte, 16.9.1942.]]
Po nemeckej invázii Juhoslávie bol v apríli 1941 sformovaný nezávislý Chorvátsky štát. Chorváti vytvorili 27. júna 1941 jednotku, nazývanú ''Hrvatska zrakoplovna legija'', ktorej úlohou bol boj proti Sovietskemu zväzu. Jednotka mala 160 letcov, ktorí boli vycvičení v nemeckých leteckých školách, ako napríklad v ''Kampffliegerschule 3'' na [[Balt|Balte]], kde cvičili na Do 17Z. Dňa 31. októbra 1941 bola jednotka priradená k [[Kampfgeschwader 3]], ako jednotka ''10.(kroatisch)/KG 3'', a obdržala 15 ks '''Do 17Z''', pričom pôsobila na [[Východný front|východnom fronte]]. Jednotka neutrpela až do 1. decembra 1941, počas [[Bitka o Moskvu|Bitky o Moskvu]], žiadne straty. Do svojho stiahnutia späť do Chorvátska, vo februári 1942, si jednotka pripísala 366 bojových vzletov, 71 útokov z nízkych výšok, 4 dediny, 173 budov, 276 vozidiel zničených a 11 zostrelených lietadiel. V júli 1942 bola na Východný front odoslaná ďalšia jednotka, ktorá používala Nemcami vlastnené Do 17Z a bola označená ako ''15.(kroat.)/KG 53''. V novembri 1942 bola stiahnutá do Chorvátska.
Počet Do 17, ktoré sa zúčastnilo bojov v chorvátskych jednotkách je ťažko určiť. Chorvátske letky tvorili súčasť nemeckých bojových jednotiek, rovnako ako ich vlastné nezávislé jednotky a taktiež je nejasné, koľko strojov sa vrátilo späť do Chorvátska, ak vôbec nejaké. V januári 1942 bolo Chorvátsku podarovaných 11 '''Do 17Ka'''. Bolo taktiež prisľúbených 6 ks Do 17 z Luftwaffe, no podľa jedného zdroja neboli nikdy dodané a podľa iného zdroja bolo 6 '''Do 17E''' dodaných v roku 1942. Dňa 23. septembra 1942 alebo v marci 1943 bolo Chorvátskom zakúpených ďalších 30 ks Do 17E a 30 bolo sľúbených, no nikdy nedodaných . V novembri 1943 bol schválený nákup 79 ks '''Do 17Z''', no stroje opäť nikdy neboli dodané. V decembri 1943 tvorili 1. a 2. bombardovacia squadrona časť Chorvátskej leteckej légie a mali dosiahnuť veľkosť skupiny vo februári 1944. Či sa to podarilo,ostáva nejasné.
Dňa 30. júla 1944 pristál núdzovo v Cerignole, južne od Foggie v Taliansku, Do 17Z-5, s označením Z8+AH, jednotky Kroat. KGr 1. Neskôr v roku 1944 bol juhoslovanskými partizánmi ukoristený Do 17F-1 a bol preletený na Bari v Taliansku, ktorý bol obsadený britskými silami, no toto tvrdenie sa ukázalo ako nepodložené. Jeden zo zdrojov hovorí, že v spojencami okupovanom Taliansku pristáli spolu až 3 Do 17; jeden Do 17Z – 13. júla 1944, skôr spomínaný Do 17Z-5 - 30. Júla 1944 a ďalší Do 17Z – 10. augusta 1944.
== Špecifikácie (Do 17 E-1) ==
| |||