Dornier Do 17: Rozdiel medzi revíziami

{{Lietadlo

| názov = Dornier Do 17

| typ = ľahký [[Bombardovacie lietadlo|bombardér]]<br />strategický bombardér<br />nočný stíhač<br />ťahač klzákov<br />protilodné útočné lietadlo<br />prieskumné lietadlo

| výrobca = [[Dornier Flugzeugwerke]]

| viac používateľov = [[Juhoslávia ]]<br />[[Fínsko]]<br />[[Španielsko]]<br />[[Bulharsko]]

}}

'''Dornier Do 17''', občas nazývaný aj ''Fliegender Bleistift'' („lietajúca ceruzka“), bol ľahký nemecký [[Bombardovacie lietadlo|bombardér]], používaný počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], vyrábaný spoločnosťou [[Dornier Flugzeugwerke]]. Bol navrhnutý podľa konceptu [[RLM]] na „[[Schnellbomber]]“ (rýchly bombardér), ktorý mal byť teoreticky dostatočne rýchly na to, aby mohol predstihnúť útočiace stíhačky.

 

== Verzie ==

=== Do 17 E a F ===

Počiatočnú výrobu tvorili bombardovacia verzia '''Do 17E-1''', skúšaná s dvoma motormi [[Daimler-Benz DB 600]], a prieskumná verzia '''Do 17F-1''', poháňaná rovnako ako prvé prototypy motormi BMW VI, ktoré boli zavedené do výroby v roku 1936. Prvé jednotky [[Luftwaffe]] boli prezbrojené na Do 17 začiatkom roku [[1937]]. Medzitým Dornier plánoval pokročilejšiu verziu Do 17, s modernejšími a silnejšími motormi. Jeden z prototypov bol osadený motormi [[Hispano-Suiza 12Y|Hispano-Suiza 12Ybrs]], zatiaľ čo ostatné mali motory [[BMW 132]] alebo [[Bramo 323]]. Do 17E-1 bol osadený dvoma radovými motormi [[BMW VI|BMW VI 7.3D]], každý s výkonom 750 PS.

 

 

Významná udalosť sa odohrala 15. septembra 1940, dnes známym ako „deň Bitky o Britániu“. Medzi zostrelenými nemeckými strojmi bol aj Dornier Do 17 '''F1+FS''', nájdený v poli blízko [[Shoreham|Shorehamu]]. Ukázalo sa, že Dornier bol vybavený plameňometom, inštalovaným v chvoste stroja. V trupe boli valce s dusíkom, vodíkom a olejom a výstupná tryska bola osadená turbínou. Najprv sa usúdilo, že to bolo zariadenie na produkciu dymu, imitujúceho poškodenie. No neskôr sa zistilo, že zariadenie bolo spúšťané jedným z zadných strelcov, za účelom zničenia prenasledujúcej stíhačky zo zadnej sféry. Avšak nedostatok kyslíku znamenal, že zariadenie zlyhalo a vyšiel z neho len nepretržitý prúd oleja.

Straty Do 17 v auguste a septembri boli značné. V auguste 1940 bolo stratených 54 Dornierov a ďalších 20 odpísaných, v dôsledku technických problémov a nehôd. V septembri bolo stratených ďalších 50 strojov, spolu s 31 ks Do 17 a ich posádkami nezvestnými. V októbri Luftwaffe stratila 35 strojov. Dodatočná výzbroj ôsmich guľometov nainštalovaných na zlepšenie obrany sa ukázala ako neschopná odraziť útoky stíhačiek.

 

Po zavedení Junkersu Ju 88 a zaradenia produkcie nového Dornieru Do 217, boli dni Do 17 zrátané, a výroba sa zastavila v polovici roku 1940. Aj napriek ukončeniu výroby sa Dornier zúčastnil vo väčšom množstve v bojoch po Bitke o Britániu, v [[Balkánske ťaženie|Balkánskom ťažení]], [[Operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]] a s inými štátmi Osi.

=== [[Balkánske ťaženie]] ===

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-345-0784-14A, Frankreich, Do 17.jpg|thumb|Dornier Do 17Z (5K+EA), počas Západného ťaženia, 1940.]]

Na inváziu do Juhoslávie, [[Luftwaffe]] nasadila ''Luftflotte 4''. Tá zahŕňala jednotky ''KG 2'' a ''KG 3'', ktoré boli jedinými zo 7 skupín, vyzbrojenými Do 17. V rámci týchto jednotiek bolo nasadených okolo 110 ks Dornieru Do 17. Prvé útoky na [[Belehrad]] sa začali o 6:51 ráno, 6. apríla 1941. Medzi nemeckými bombardérmi bolo aj 102 Dornierov Do 17, ktoré niesli 18 ks 50 kg trieštivých bômb. Po prvom dni zostalo v prevádzke okolo 82 ks Do 17, pričom jednotky utrpeli len jedinú stratu: stroj jednotky KG 3, s výrobným číslom ''WNr 2563'' '''5K+DS'''. Luftwaffe a jej Dorniery sa nad Juhosláviou ocitli v rovnakej situácii ako nad [[Grécko|Gréckom]], s malým odporom vo vzduchu. Jednotka KG 2 sa zúčastnila aj bojov o Krétu. Medzi 6. aprílom a 31. májom stratila jednotka ''I./KG 2'' šesť Do 17 a sedem bolo poškodených. V tom istom čase hlásila jednotka ''III./KG 3'' šesť strát a päť poškodených strojov. Táto jednotka sa taktiež zúčastnila na útokoch na Krétu a Grécko.

 

=== [[Východný front]] ===

Po úspešnom zakončení Balkánskeho ťaženia sa začala Luftwaffe pripravovať na [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], inváziu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V tom čase sa bojové skupiny už väčšinou prezbrojili na [[Junkers Ju 88]] a Do 17 hral len malú úlohu. Boli nasadené len 2 prieskumné letky vybavené Dorniermi. Jednotka KG 2, ostala jedinou plne operačnou zložkou Luftwaffe, vybavenou Dorniermi. Najvýznamnejšia akcia Do 17 na Východnom fronte sa udiala 23. – 24. júna pri [[Grodno|Grodne]]. Veliteľ sovietskeho západného frontu, armádny generál [[Dimitrij Pavlov]], sa pokúsil o protiútok proti skupine ''Panzergruppe 3'', ktorej velil [[Hermann Hoth]]. Nadvláda vo vzduchu a takmer žiaden vzdušný odpor, umožnili Dornierom Do 17 jednotky III./KG 2, zničiť kolóny sovietskej pechoty. S pomocou iných jednotiek, Luftwaffe hlásila zničenie 105 sovietskych tankov. Sovietsky 6. a 11. mechanizovaný zbor, spolu s 6. zborom kavalérie bolo zničených. Za mimoriadnu úspešnosť, obdržal veliteľ 9./KG 2, [[Walter Bradel]] rytiersky kríž k železnému krížu.

Obmedzenia Do 17 v podobe krátkeho doletu a malej nosnosti sa opäť prejavili aj na východnom fronte. Rozloha nového dejiska bojov znamenala ďalšie zníženie bojovej hodnoty stroja a tak v bol v priebehu roka 1941 postupne vyradený z úlohy bombardéra. Zvyšné stroje boli použité na testovanie nových technológií a na nácvik v leteckých školách, zatiaľ čo ostatné boli odovzdané spriateleným krajinám, v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Celkové straty KG 2 na východnom fronte v roku 1941 zahŕňali 3 zostrelené Do 17 v júni, 9 v júli a 9 v auguste, jeden Do 17 zničený na zemi v septembri a 3 v októbri. Koncom októbra bola jednotka prevelená na preškolenie sa na [[Junkers Ju 88]]. Napriek tomu sa Do 17 zúčastnil bojov s vzdušnými silami iných národov, po prechode Luftwaffe na Junkers Ju 88. Najmenej 5 ks prežilo koniec vojny vo Fínskych vzdušných silách z celkového počtu 15 ks, ktoré obdržali Fíni od Nemcov; tieto potom slúžili aj po vojne, až kým neboli v roku 1952 zošrotované.

=== Nočný stíhač ===

Počas kampane na obranu ríše, bol Do 17 až do roku 1944 nasadený tiež ako nočná stíhačka. Najmenej desať '''Do 17Z''' bolo upravených, pričom jeden '''Do 17Z-7''' a deväť '''Do 17Z-10''' slúžilo takmer 2 roky v úlohe nočnej stíhačky, pričom boli zaradené v obrannom systéme vytvorenom [[Josef Kammhuber|Josefom Kammhuberom]], ktorý bol známy ako „''Kammhuberova línia''“. Posádkami bol však považovaný za menejcenný v porovnaní s Junkersom Ju 88C. V tejto úlohe slúžil taktiež [[ Dornier Do 215|Do 215]]. Napriek tomu na Do 17 a Do 215 lietalo niekoľko nočných stíhacích [[Letecké eso|es]], ako napríklad [[Helmut Wolterdorf]]. Všetky zvyšné Do 17Z-10 boli stiahnuté z prvej línie počas leta [[1942]]. Boli buď použité na náhradné diely alebo preradené do leteckých škôl nočných stíhačov.

=== Ťahač klzákov ===

Po stiahnutí z bojových operácii boli Do 17 od začiatku roka 1942 preradené na ťahanie klzákov so zásobami. Prvá výsadková skupina (''I./Luftlandegeschwader – LLG) 1'', dorazila príliš neskoro, aby mohla zásobovať obkľúčených Nemcov v [[Stalingradský kotol|Stalingradskom kotle]], no pomohli pri zásobovaní 17. armády, ktorá sa stiahla na [[Kubáň]] začiatkom roka [[1943]]. Zásoby boli dodané klzákmi [[DFS 230]]. Medzi 29. januárom a 30. marcom 1943 bolo pri týchto operáciách stratených 5 Dornierov Do 17.V priebehu októbra 1943 pomohla ''Luftlandegeschwader 1'' zásobovať a čiastočne evakuovať nemeckú 17. armádu z Kubáne. Začiatkom roka 1945 bolo v jednotkách ''Schleppgruppen 1'' a 2 stále ešte niekoľko strojov Do 17.

 

== Operačné nasadenie inými vzdušnými silami ==

=== Juhoslovanské kráľovské letectvo ===

Po začiatku nemeckej invázie Juhoslávie vlastnilo [[Juhoslovanské kráľovské letectvo]] ('''JKL''') približne 60 ks Dornieru '''Do 17K''', ktoré tvorili 3 bombardovacie regimenty. Pozostávalo z dvoch skupín: 63. bombardovacia skupina so základňou na letisku [[Petrovac]] pri [[Skopje]] a 64. bombardovacia skupina, so základňou na letisku [[Milševo]] pri [[Priština|Prištine]]. Počas bojov sa podarilo továrni v [[Kraljevo|Kraljeve]] vyrobiť ďalšie 3 stroje. Dva kusy boli doručené ''JKL'' dňa 10. apríla a jeden kus dňa 12. apríla 1941.Počas prvého útoku sa podarilo [[Luftwaffe]] zničiť 26 juhoslovanských Dornierov.

Celkové juhoslovanské straty boli 4 ks Do 17 zničených vo vzdušnom boji a 45 zničených na zemi. Medzi 14. a 15. aprílom preletelo sedem Do 17 na letisko [[Nikšić]] a zúčastnilo sa evakuácie kráľa Petra II. a členov juhoslovanskej vlády do [[Grécko|Grécka]]. Počas týchto operácií boli taktiež premiestnené juhoslovanské zlaté rezervy do Grécka, ktoré tam previezlo sedem Do 17. Po splnení úlohy bolo 5 ks Do 17 zničených pri talianskom útoku na leteckú základňu [[Paramithia]] v Grécku. Len dvom Do 17Kb-1 sa podarilo prežiť a neskôr sa pripojili k [[Royal Air Force|RAF]] v [[Egypt|Egypte]], kde im boli pridelené čísla '''AX707''' a '''AX706'''. Avšak oba stroje boli zničené pri leteckom útoku 27. augusta 1941. V tom čase bolo zaznamenané, že 2 Dorniery ušli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Podľa iných zdrojov prežilo aprílové útoky 23 juhoslovanských Dornierov a RAF obdržala tretí stroj.

 

== Dodnes zachované stroje ==

Až doteraz sa verilo, že sa nezachoval žiaden z dvojmotorových bombardovacích Dornierov. V septembri 2007 sa našiel takmer celý '''Do 215 B-5''' (verzia Dornieru Do 17Z), v plytkých vodách [[Waddenzee]] v [[Holandsko|Holandsku]]. Rôzne veľké kusy strojov Do 17, boli taktiež uchované v rôznych múzeách a súkromných zbierkach po celom svete.