Ido: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 695 bajtov ,  pred 9 rokmi
Oprava a doplnenie informácií, štylistika
d (Bot: es:Ido is a good article)
(Oprava a doplnenie informácií, štylistika)
!colspan="2" align=center bgcolor="#DEFFAD"| Ido ''(Ido)''
|-
|RozšířeníRozšírenie: || celosvetovo
|-
|Počet hovoriacich: || odhad 1000
|}
 
'''Ido''' je umelý jazyk vypracovaný v roku [[19081907]] na základe [[esperanto|esperanta]], preto sa mu niekedy hovorí ''reformované esperanto'' (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu, a zlepšenie znenia jazyka. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších [[umelé jazyky|reformujúcich projektov]]. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v [[Európa|Európe]]. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a [[Interlingua|Interlinguou]] jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základnouzákladňou hovoriacich.
 
== Štruktúra jazyka ==
PretožeKeďže jazyk vychádza z esperanta, je aj väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná, alebo podobná. V ide neexistujú [[hononymumhomonymum|homonymá]]. Podstatné mená v [[jednotné číslo|jednotnom čísle]] sa končia na písmeno ''o'' (napr. ''hundo, acido''), medzi výnimky patria vlastné mená ako ''Djibuti, Francia, Nepal''. [[Plurál]] podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky ''-o'' na koncové ''-i'' (''hundi, acidi'').
 
=== Abeceda ===
| '''Výslovnosť:''' || a || b || c || č || d || e || f || g || h || ch || i || ž || k || l || m || n || o || p || k<sup>w</sup> || r || s || š || t || u || v || w || ks || j || z
|-
| '''[[IPA]]:''' || a, ɑ || b || t͡s || t͡ʃ || d || ɛ, e || f || g || ɦ || x || ɪ || ʒ || k || l || m || n || o, ɔ || kw || p || ɾ, r || s || ʃ || t || ʊ || v || w || k͡s, g͡z || j || z
|}
 
=== Výslovnosť ===
Všetky písmená (okrem ''j, y'' a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno '''j''' sa vyslovuje ako slovenské ''ž'' v slove ''žaba'' (napr. ''manjajo'') a písmeno '''y''' sa vždy vyslovuje ako aproximant (slovenské ''j''). '''Zložkové písmená ''ch, sh''''' sa oproti alveolárnym ''c, s'' vyslovujú palatoalveolárne. Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotín (nikotino). Skupiny samohlások '''au, eu''' sa v jazyku ido vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách ''auto, euro''.
 
Prizvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. ''amar, donar'') je prízvuk na poslednej slabike.
Väčšina písmen sa v ide píše a vyslovuje rovnako ako v slovenčine. Len '''j''' sa vyslovuje ako ''ž'' v slove ''žaba''. Skupiny ''au, eu'' sa v ide vyslovujú ako dve dvojhlásky, v slovenčine ako v slovách ''auto, euro.'' Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú nezmäkčené, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotin (nikotino).
 
== Užitočné frázy ==
Niekoľko užitočných fráz, sv [[fonetika|fonetickou]]slovenčine [[Transkripciaa (lingvistika)|transkripciou]]v jazyku ido:
 
{| style="text-align:left;" width=550pt;
| Ako sa voláte? || ''Quale vu nomesas?''
|-
| Volám sa… || ''Me nomesas…''
|-
| Koľko? || ''Quante?''
|-
| Hovoríte idom? || ''Ka vu parolas ido?''
|-
| Nerozumiem vám. || ''Me ne komprenas vu.''
|-
| ĎakujemVďaka. || ''Danko.''
|-
| NeníNie je zač. || ''Ne dankinde.''
|-
| Ráčte. || ''Bonvolez.''
|-
| Blahoprajem! || ''Gratulo!''
| Dovidenia. || ''Til rivido.''
|-
| Prosím jednoJedno pivo, prosím. || ''Un biro, me pregas.''
|-
| Čo je to? || ''Quo to es/esas?''
|-
| To je… || ''To es/esas…''
|-
| Ako sa Vám darí? || ''Quale vu standas?''
|-
| Dobré ráno. || ''Bona matino.''
|-
| Dobrý deň. || ''Bona jorno.''
|-
| Dobrý večer. || ''Bona vespero.''
|-
| Dobrú noc. || ''Bona nokto.''
|}
 
752

úprav