Dierny štítok: Rozdiel medzi revíziami
Prvý nástrel |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 23:24, 6. február 2011
Dierny štítok je záznamové médium vyrobené z tenšieho kartónu, na ktorom je informácia zakódovaná prítomnosťou, alebo neprítomnosťou diery na vopred definovaných pozíciách.
História
Prvé použitie diernych štítkov na riadenie tkáčskych stavov (priemyselných krosien) je datované do roku 1725. Koncom 19. storočia sa začali používať pre "jarmočné organy" a podobné automatické hudobné skrinky. V rovnakom čase sa začali použivať aj pre prostriedky spracovania dát (tabulátory a strojové kalkulátory). Hollerithov systém, (inšpirovaný opisným dierovaním sprievodcov amerických železníc) bol prvý krát použitý 1885 pri sčítaní ľudu v Massachussets, prvé použitie mimo USA bolo v Rakúsku, tiež na sčítanie ľudu v decembri roku 1890. V roku 1895 prvé komerčné použitie v účtovníctve v spoločnosti New York Central Railroad. Holeritky (diernym štítkom hollerithovho typu sa hovorilo aj karta) sa v USA používali pre štatistiky zdravotníctva takmer do polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Dierne štítky ako médium pre elektronické počítače prevažovali stĺpcove dierne štítky IBM. V použití boli ešte v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
Súčasnosť
Do dnešných dní sa použitie diernych štítkov zachovalo pri niektorých voľbách v USA.
Ostatné "slávne" využitie diernych štítkov bolo v roku 2000, ([[[voľba prezidenta|voľby prezidenta]] USA, súperi George W. Bush a Al Gore) pre spory ohľadne výsledkov, ktoré vyvstali z nepresného vyznačovania dier na štítkoch.
Zaujímavosti
Okrem primárneho použitia ako záznamové médium boli dierne štítky aj vďačným typom "pohľadnice" obdobne ako pivné podtácky.
Dedictvo 80 stĺpcoveho dierneho štítku, väčšina znakovo orientovaných terminálov zobrazuje práve 80 znakov na riadok, formátovanie počítačových textov či elektronickej pošty aby aj s riadiacimi znakmi zalomenia boli do "limitu" 80,...