Malá Ázia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: rue:Мала Азія |
d Robot automaticky nahradil text: (-súčastn +súčasn); kozmetické zmeny |
||
Riadok 13:
Hlavné rieky sú: [[Kizilirmak]], [[Eufrat]], [[Sakarya]], [[Sekarya]], [[Seyhan]] a [[Tigris]].
== Starovek ==
[[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor]]
V Malej Ázií žili v staroveku mnoho národov. V rokoch 1500-1000 pred Kr. tu žili hlavne [[Chetiti]], ktorí tu vytvorili vyspelú [[Orient|orientálnu]] kultúru. Neskôr sem prišli iné národy, pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]], [[Frýgovia]], [[Lýdi]], [[Tráci]] a [[Kapadóčťania]]. Tieto národy však neboli gréckeho pôvodu. Z Malej Ázie pochádzajú pravdepodobne aj [[Kréta|krétski]] [[Minojci]]. V tomto období sa tu pravdepodobne na západe polostrova usadili aj [[Achájci|achajskí Gréci]], alebo im príbuzné protogrécke kmene, ku ktorým patrili aj starovekí [[Trója
V Rímskej ríši sa ešte zvýšil grécky vplyv v Malej Ázií. Úradným jazykom východu bola gréčtina. Územie bolo rozdelené na nasledujúce provincie: Asia, Bythinia et Pontus, Lycia et Pamphylia, Galatia, Cilicia, Cappadocia a Syria. V niektorých veľkých mestách sa usadili aj [[Taliani|italskí]] obchodníci. V prvých storočiach sem preniká [[Kresťanstvo|kresťanské učenie]] a práve Anatólia bola jedna z prvých územií, kde sa podarilo obrátiť obyvateľov na kresťanstvo. Boli tu však aj silné pohanské kulty, ako kult bohyne [[Kybála|Kybély]], veľkej matky bohov, alebo kult boha [[Mithra|Mithru]]. V rímskom období zažila Malá Ázia obdobie prosperity a patrila medzi najbohatšie územia ríše. V 3 stor. mnohé mestá Anatólie vyplienili [[Góti]] z [[Krym]]u. Na východe polostrova zvádzali Rimania boje s Peržanmi. Od roku 395 patrí Anatólia Východorímskej (Byzantskej) ríši.
== Stredovek ==
V ranobyzantskom období sa tu upevnilo kresťanstvo. Územie bolo veľmi bohaté a aj preto ľákalo [[Peržania|Peržanov]] z východu, ktorý v 6 a 7 stor. dobyli a vyplienili mnohé územia aj bohatú [[Antiochia|Antiochiu]]. V 7 a 8 stor. Perziu ovládli [[Arabi]], ktorí potom útočili na Anatóliu. Väčšina miest bola zničená a jeho obyvateľstvo zmenilo spôsob života. Upustilo od rímskych tradícií a stiahlos a do opevnení. Byzancia však Arabov porazila a veľa miest sa spamätalo a prinavrátilo sa ku klasickej starovekej kultúre. Anatólia bola jedno z najvýznamnejších kultúrnych územií na svete. V tomto období sa hlavne na východe polostrova usadzujú [[Arméni]], ktorí žili spoločne s Grékmi bez akýchkoľvek konfliktov. V 7-9 stor tu boli usadzovaní aj [[Slovania]], ktorých cisíri odvážali z [[Grécko|Grécka]]. Slovania boli usadzovaní na východe Anatólie, tu slúžili v armáde, no neskôr splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Územie Malej Ázie bolo Byzanciou rozdelené na územné celky, thémy: Avydos, Opsikion, Thrakesion, Kibyraioton, Optimation, Vukellarion, Paflagonia, Armenakion, Chaldia, Koloneia, Sevasteia, Charsianon, Kappadokia, Lykandos, Melitini, Kilikia, Seleukeia a Anatolikon. Obyvatelia sa rozdelovali na [[Romaioi|Romaiov]] (teda [[Gréci|Grékov]]), [[Arméni|Arménov]] a žil tu aj kmeň [[Isauri|Isaurov]]. V roku 1071 sa tu pri Mantzikerte odohrala bitka medzi byzantským cisárom [[Romanos Diogenes|Romanom Diogenom]] a tureckým sultánom Alp Arslanom. Turci v tejto dobe začínajú prenikať do Malej Ázie. Byzancia v tejto bitke utrpela zdrvujúcu porážku, stratila Kapadóciu začali sme prenikať [[Turci]]. V 13 stor., Byzanciu zničili križiaci a na jej území vznikli viaceré štáty. Malo to aj pozitíva, lebo Turci sa stiahli zo západnej časti polostrova. Vznikli tu viaceré štáty. [[Bithýnia|Bithýniu]] ovládlo európske [[Latinské cisárstvo]], veľkú časť západnej Anatólie kontrolovalo grécke [[Nikajské cisárstvo]], na juhu vznikla Malá Arménia, stred ovládli Turci, mali tu [[Iokonská ríša|Ikonskú ríšu]], v ktorej však žili hlavne [[Gréci]], ktorí ju aj spravovali. Na severe, v [[Pontos|Ponte]] vznikol grécky štát, [[Trapezuntské cisárstvo]]. Grécke štáty Nikaia a [[Trabzon|Trapezus]] sa pokladali za nástupcu Byzancie. Niakjskému cisárstvu sa podarilo vyhnať Európanov z [[Istanbul|Konšantinopolu]] a znovuvytvoriť Byzantskú ríšu. Posledné panovnícke rody Angelovci, Dukasovci, Komnenovci a Paleologovci boli významné straé grécke rodiny z Anatólie. V 15 stor. však Osmanskí Turci opäť útočili a Byzancia im nedokázala účinne vzdorovať, preto si rýchlo podrobili celú Malú Áziu, v roku 1453 dobyli Konšatntinopol, čím zanikla Byzantská ríša. Posledné nezávislý štát bolo grécke Trapezuntské cisárstvo, ktoré Turci dobyli v roku 1461.
== Turecká doba ==
V Anatólií sa usadilo turecké obyvateľstvo, ktoré však nebolo vo väčšine ku pôvodnému gréckemu obyvateľstvu. Väčšina anatólskeho obyvateľstva sa islamizovala a teda aj poturčila, tak sa z Turkov stalo väčšinové obyvateľstvo. Po ustálení Tureckej moci sa situácia stabilizovala, síce kresťania žili v horších podmienkach. Kresťania sa udržali hlavne na pobrežných územiach a boli to [[Romaioi|Romaiovia]] ([[Gréci]]). [[Arméni]] žili hlavne v centrálnom územií. V západnej Anatólií tvorili Gréci väčšinu, aj kvôli tomu, že sem v 16-17 stor. prišlo grécke obyvateľstvo hlavne z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]] a tak posilnili miestnu grécku populáciu. Väčšinu tvorili Gréci aj v [[Pontos|Ponte]], teda na severe Anatólie. Rozprávali [[Pontčina|pontskou gréčtinou]]. Gréci však žili aj v [[Kapadócia|Kapadócií]], tu tvorili menšinu. Na juhu Malej Ázie a v niektorých veľkých stredoanatólskych mestách sa Gréci tiež udržali, uchovali si svoje tradície a národnosť, ale začali rozprávať po turecky. Títo Gréci sa nazývajú [[Karamanlidi]]. Okrem Arménov a Grékov na východe polostrova žili aj [[Kurdi]] a [[Asýrčania]]. V 19 stor. tu boli ohlasi Grékov na [[Grécka vojna za nezávislosť|Grécku vojnu za nezávisloť]]. Turci však nedovolili povstať grékom v Anatólií, keď zabili gréckeho patriarchu v [[Istanbul|Konštantinopole]]. Po oslobodení [[Grécko|Grécka]] sem mnoho [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] odišlo.
Začiatkom 20 stor. žili v Malej Ázií moslimovia-[[Turci]], menšiny tvorili kresťania-[[Gréci]] v počte asi 1 500 000 a [[Arméni]], menšie menšiny boli Kurdi a Asýrčania. V roku 1919 grécke vojsko pod vedením premiéra [[Eleftherios Venizelos|Venizela]] ovládlo západnú Anatóliu s mestom Smyrna, ktorá bola kultúrnym centrom [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]]. V roku 1922 boli však Gréci porazení Ataturkom a vojsko sa stiahlo z Malej Ázie. V tomto období boli na Grékov, Arménov a Asýrčanov spravené viaceré genocídy, ktoré spáchal aj [[Mustafa Kemal Ataturk]]. V [[Pontos|Ponte]] bolo zabytých 350 000 Grékov, v [[Izmir|Smyrne]] okolo 50 000 Grékov a Arménov. Tieto genocídy Turecko dodnes popiera.
== Výmena obyvateľstva ==
Po týchto udalostiach bola mierovou zmluvou z Neuilly dohodnutá výmena obyvateľstva medzi [[Grécko]]m a [[Turecko]]m, zároveň bola stanovená dnešná hranica medzi oboma štátmi. Gréci v počte asi 1 500 000 v Malej Ázií a asi 500 000 v [[Východná Trácia|tureckej Trácií]] boli nútení odísť do Grécka. Usadili hlavne sa vo vyľdnenej [[Macedónia|Macedónií]] a tiež v [[Atény|Aténach]]. Tu založili štvrte s názvami ako Nea Smyrni (Nová Smyrna), Nea Filadelfia (Nová Filadelfia), Nea Ionia (Nová Iónia)...
Do Turecka prišlo z Grécka asi 500 000 moslimov, mnohí z nich sa však za Turkov nepovažovali a boli tak označení iba Grékmi. Mnoho z moslimov rozprávalo grécky, albánsky alebo slovansky. Po týchto presídlovaniach sa z Anatólie stala prevažne homogénna krajina. Menšiny sú dnes hlavne jazykové a to moslimskí [[Pontskí Gréci]] v počte asi 300 000. Kresťanskí Gréci tu pravdepodobne už vôbec nežijú. Hlavnú menšinu dnes tvoria [[Kurdi]].
== Kultúra ==
[[
Tradičná anatólska kultúra je stará ako sama krajina, síce bola ovplyvnená islamským náboženstvom, aspoň čo sa týka Turkov. Všetky pôvodné národy Anatólie, teda [[Turci]], [[Maloázijskí Gréci]], [[Arméni]], [[Kurdi]] a [[Asýrčania]] nech už žijú kdekoľvek, sú potomkami starovekých národov tejto krajiny ([[Gréci|antických Grékov]], starých Arménov, [[Chetiti|Chetitov]], [[Lýdi|Lýdov]], [[Frýgovia|Frýgov]], starých Asýrčanov), čo môžeme vidieť aj na spoločnej kultúre, ktorá je jednotná aj keď existujú náboženské rozdiely. Anatólske tradičné tance a hudba vychádza zo staroveku, zo starovekých anatólskych, hlavne gréckych melódií a tiež z perzských tradícií, ktoré prevzala Byzancia. Zo západnej Anatólie pochádza aj jediná dochovaná starogrécka pieseň, známa ako ''Tragoudi tou Sikelou'', teda Pieseň Sikelova s názvom ''Hoson zeis'', koľko žiješ. Vznešený Grék Sikelos ju venoval svojej mŕtvej žene. Táto pieseň má veľa spoločného so
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Anatolia}}.
== Zdroje ==
Ιστορία της Ανατοίας κατά αιονών/Μιχάλης Ατζματζήδης
[[Kategória:Polostrovy Ázie]]
|