Oxidačné číslo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.74.249 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko |
|||
Riadok 4:
== Pravidlá stanovenia oxidačného čísla ==
Pre stanovenie oxidačných čísel v časticiach (látkach) treba vychádzať z hodnôt elektronegativít jednotlivých prvkov, zo [[Chemický vzorec|vzorca]] a z definície, že súčet oxidačných čísel jednotlivých atómov častice (látky) sa rovná celkovému náboju častice (látky). Pre určenie hodnoty oxidačného čísla ďalej platia nasledovné pravidlá (skôr uvedené pravidlo je nadradené neskôr uvedenému):
# v [[Chemický prvok|prvkoch]] je hodnota oxidačného čísla rovná 0,
# atóm [[fluór]]u v zlúčeninách má hodnotu oxidačného čísla vždy -I,
# oxidačné číslo [[Alkalický kov|alkalických kovov]] je vždy I,
# oxidačné číslo [[Kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]], [[Berýlium|berýlia]], [[horčík]]a, [[Kadmium|kadmia]] a [[Zinok|zinku]] je vždy II,
# [[vodík]] má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s [[kov]]om, má oxidačné číslo -I,
# kyslík má v zlúčeninách oxidačné číslo -II, výnimku tvoria [[peroxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-II</sup>, [[hyperoxid]]y (O<sub>2</sub>)<sup>-I</sup>, [[ozonid]]y (O<sub>3</sub>)<sup>-I</sup> a zlúčeniny kyslíka s fluórom.
== Zdroj ==
| |||