Verzia z 16:53, 1. máj 2006 upraviť Helix84 (diskusia \| príspevky) 17 695 editací d →‎Regulácia výkonu: typo, wiki ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:51, 9. máj 2006 upraviť vrátiť Rios (diskusia \| príspevky) 8 254 editací →‎Zápalná zmes: vynatie kapitoly do -> 'súčiniteľ prebytku vzduchu' , prepracovanie súvisiaceho zbytkového textu Ďalšia úprava →
Riadok 16: Klasický zážihový motor, ktorých je v prevádzke väčšina spaľuje '''homogénnu zmes'''. Výnimku tvoria moderné konštrukcie [[zážihový motor s priamym vstrekom\|zážihových motorov s priamym vstrekom]] označované aj GDI (Gasoline Direct Injection). Dôležitým parametrom pre prípravu zmesi je vzájomný podiel paliva a vzduchu. Homogénna zmes je zápalná iba v úzkom rozmedzí tohoto pomeru okolo hodnoty [[stechiometrický pomer\|stechiometrického pomeru]]. Stechiometrický pomer je taký, pri ktorom teoreticky dôjde k dokonalému spáleniu a na konci reakcie nezostane navyše žiadna časť látok vstupujúcich do reakcie. Homogénna zmes je zápalná iba v úzkom rozmedzí okolo [[stechiometrický pomer\|stechiometrického pomeru]]. Stechiometrický pomer je taký, pri ktorom teoreticky dôjde k dokonalému spáleniu a na konci reakcie nezostane navyše žiadna časť látok vstupujúcich do reakcie. Pretože bežné uhľovodíkové palivá majú hmotnostý podiel približne '''15 %''' [[vodík]]a a '''85 %''' [[uhlík]]a, pre spaľovanie vo vzduchu je stechiometrický pomer približne '''14,7 kg vzduchu na 1 kg paliva'''. Dôležitým parametrom pre prípravu zmesi je vzájomný podiel paliva a vzduchu vyjadrený '''[[súčiniteľ prebytku vzduchu\|súčiniteľom prebytku vzduchu]] - λ'''. === Súčiniteľ prebytku vzduchu ===▼ Podiel medzi množstvom vzduchu v zmesi a zodpovedajúcim stechiometrickým množstvom sa nazýva '''súčiniteľ prebytku vzduchu''' a označuje '''λ'''. Ak zmes obsahuje viac vzduchu nazývame ju '''chudobnou''' a '''λ > 1''', ak obsahuje vzduchu menej nazývame ju '''bohatou''' a '''λ < 1'''. ▲=== ~~Súčiniteľ~~Praktické uplatnenie súčiniteľa prebytku vzduchu === ~~V závislosti od zloženia zmesi sú pri inak rovnakých podmienkach ovplyvnené:~~ Z#Všetky ~~uvedeného~~moderné ~~vyplýva~~motory ževybavené ~~všetky~~[[katalyzátor ~~motory vybavené~~(auto)#trojcestný katalyzátor\|trojcestným katalyzátorom]] musia spaľovať zmes s '''λ = 1''', a teda musia byť zároveň vybavené snímačom takzvanou [[lambda-sonda\|lambda-sondou]]. ▼ * '''zloženie a množstvo emisií''' - neželaných produktov spaľovania znečisťujúcich životné prostredie, #Staršie motory bez katalyzátora využívali obohacovanie zmesi v režime maximálneho a minimálneho zaťaženia, kde '''λ''' dosahovala hodnotu približne '''0,9'''. Táto metóda zvyšovania výkonu (aj s menšími hodnotami súčiniteľa) sa používa dodnes pri športových aplikáciách, napríklad pri vozidlách Formuly 1.▼ * '''spotreba paliva''', #Staršie motory bez katalyzátora využívali ochudobňovanie zmesi v režime stredného zaťaženia, kde '''λ''' dosahovala hodnotu približne '''1,1''' z dôvodu zvýšenia ekonomiky prevádzky.▼ * '''výkon motora''', * '''rovnomernosť chodu''' motora, * '''tepelné zaťaženie''' motora. ~~=== Význam súčiniteľa prebytku vzduchu ===~~ '''Pri spaľovaní stechiometrickej zmesi''' by teoreticky nemalo dochádzať k tvorbe emisií. V praktických aplikáciách však vplyvom nedostatočnej homogenizácie paliva, interakcie ďalších látok (spaľovanie oleja, nečistoty v palive, vplyv [[dusík]]a zo vzduchu) a krátkeho času, v ktorom musí proces prebehnúť k ich tvorbe dochádza. Na zníženie emisií sú automobilové spaľovacie motory vybavené [[Katalyzátor (auto)#Trojcestný katalyzátor\|trojcestným katalyzátorom]]. takýto katalyzátor pre svoju činnosť nepotrebuje žiadne prídavné látky a má za úlohu kompenzovať dočasne nerovnovážny stav v zložení spalín ich vzájomnou reakciou na rovnovážny, a teda s minimálnymi emisiami. ▲Z uvedeného vyplýva že všetky motory vybavené trojcestným katalyzátorom musia spaľovať zmes s '''λ = 1''', a teda musia byť zároveň vybavené snímačom takzvanou [[lambda-sonda\|lambda-sondou]]. '''Pri spaľovaní bohatej zmesi''' prebieha spaľovanie rýchlejšie a prebytok paliva odparením znižuje maximálnu teplotu. Následkom toho narastá výkon motora, ale zároveň sa zvyšuje jeho spotreba. Takéto zloženie zmesi využívajú hlavne motory určené na preteky, napríklad vozidlá Formuly 1. ▲Staršie motory bez katalyzátora využívali obohacovanie zmesi v režime maximálneho a minimálneho zaťaženia, kde '''λ''' dosahovala hodnotu približne '''0,9'''. ~~'''Pri spaľovaní chudobnej zmesi''' sa palivo využíva najefektívnejšie, a v tomto režime sa dosahuje najnižšia spotreba.~~ ▲Staršie motory bez katalyzátora využívali ochudobňovanie zmesi v režime stredného zaťaženia, kde '''λ''' dosahovala hodnotu približne '''1,1'''. == Príprava zmesi ==

Zážihový motor: Rozdiel medzi revíziami