Demänovská ľadová jaskyňa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d + šablóna
Pescan (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Demanova Ice Cave 23.jpg|thumb|right|250pxnáhľad|Fotografia z roku 2006]]
 
'''Demänovská ľadová jaskyňa''' je zaľadnená jaskyňa v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] v [[Demänovská dolina|Demänovskej doline]], jedna z [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskýň]]. Doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe.
 
Nachádza sa v brale [[Bašta]] nad [[Kamenná chata|Kamennou chatou]]. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení [[Demänovská jaskyňa Slobody|Demänovskej jaskyne Slobody]] záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola roku 1952 znovu odovzdaná širšej verejnosti. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške {{mnm|740 m n.m.|w}}, asi 90 m nad terajšou hladinou [[Demänovka|Demänovky]].
 
Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvalo zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmitmi a stĺpmi len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visia z povaly aj ľadové [[stalaktit]]y. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98%. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400{{--}}500 rokmi, čo možno usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie.
 
Po neuváženom prekopaní spodného otvoru pri sprístupňovacích prácach v rokoch 1950{{--}}51 sa jaskyňa opäť zmenila na dynamickú so silným vzdušným prúdením. Týmito zásahmi bol mikroklimatický režim jaskyne narušený až do takej miery, že hrozilo úplné roztopenie ľadu a ľadovej výzdoby. Úsilie mnohých nadšencov a odborných pracovníkov, jaskyniarov o zachovanie Demänovskej ľadovej jaskyne bolo však úspešné, klimatický režim jaskyne sa podarilo upraviť a jaskyňa sa zachovala ako ľadová. Ďalšie zásahy, najmä pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1974{{--}}76 a pri sprístupňovaní ďalších priestorov jaskyne sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne. Vhodným zásahom do hydrologického režimu jaskyne sa naopak vytvorili podmienky pre postupné narastanie ľadu v jaskyni.
 
Z jaskynných [[Netopiere|netopier]]ov v nej prezimúvajú [[netopier obyčajný]] (Myotis myotis), [[netopier fúzatý]] (Myotis mystacinus), [[ucháč sivý]] (Plecotus austriacus), [[večernica severská]] (Eptesicus nilssoni), [[uchaňa čierna]] (Barbastella barbastella) a [[netopier ostrouchý]] (Myotis blythi).