Chazari: Rozdiel medzi revíziami

d
Robot automaticky nahradil text: (-ďaľš +ďalš); kozmetické zmeny
d (Bot: de:Chasaren is a good article)
d (Robot automaticky nahradil text: (-ďaľš +ďalš); kozmetické zmeny)
[[ObrázokSúbor:Chasaren.jpg|thumb|Chazarská ríša (okolo r. 650, 750, 850)]]
'''Chazari''', staršie '''Chazarovia''', boli staroveké kmene altajského pôvodu, pôvodne zrejme z [[Priuralie|Priuralia]], ktoré v rokoch 650 - 965 mali '''Chazarskú ríšu''' medzi Dneprom, [[Krym]]om, [[Kaukaz]]om, Kaspickým morom a južným [[Ural]]om. Po roku 800 Chazari alebo len ich vládnuca vrstva vyznávali [[judaizmus]]. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Svätý Metod|Metod]] sa ich v rokoch [[861]]/[[862|2]] snažili získať pre [[kresťanstvo]]. Typickou zbraňou bola šabľa. Časť z nich roku 895 spolu so starými Maďarmi zaútočila na Karpatskú kotlinu, usadili sa pravdepodobne v dolnom Potisí, kde postupne splynuli s ostatným obyvateľstvom. Chazarskú ríšu zničilo v roku [[965]] kyjevské knieža [[Sviatoslav Igorevič]].
 
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne ovplynené [[islam]]om, [[judaizmus|judaizmom]] aj gréckym [[Ortodoxia|ortodoxným]] kresťanstvom, čo súviselo s politickým dianím na danom území. Dobré vzťahy mali Chazari tradične s [[Byzantská ríša|Byzanciou]], ktorej vládnuce kruhy v nich videli možných spojencov proti spoločným nepriateľom. Už roku [[626]], kedy ešte kočovali pri Kaspickom mori, sa s nimi snažil nadviazať kontakt [[cisár]] [[Herakleios]] ([[610]]–[[641]]), pripravujúci sa vtedy na výpravu proti [[Perzská ríša|Perzii]]. O storočie neskôr, kedy bola Chazarská ríša podobne ako Byzancia nebezpečne ohrozená [[Arabi|arabskou]] expanziou, bolo dohodnuté spojenectvo, ktoré roku [[733]] spečatil sobáš byzantského následníka trónu [[Konštantín V.|Konštantína]] s chánovou dcérou menom [[Čiček]]. Chazari vstúpili do vojny s Arabmi po boku Byzantincov, nemali však úspech a dostali sa na dlhý čas do arabského vplyvu. Jeho dôsledkom bola okrem iného vynútená islamizácia zajatého chána aj chazarskej aristokracie.
 
Za vlády [[Abbásovci|abbásovského]] [[kalif|kalifa]]a [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] ([[786]]–[[809]]) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
 
Aj v 9. storočí si Chazarská ríša udržala dobré vzťahy s Byzanciou. Roku [[834]] poslal cisár [[Teofilos]] ([[829]]–[[842]]) Chazarom odborníkov, ktorí vybudovali na obranu proti nájazdníkom zo stepí pevnosť [[Sarkel]] na dolnom [[Don]]e (stavba bola už vtedy z [[tehla|tehál]]).
Zjednocovanie východných [[Slovania|Slovanov]] varjagskými náčelníkmi viedlo k ich konfrontácii s Chazarmi, ktorí zrejme už v čase sťahovania národov spoplatnili kmene [[Poľania|Poľanov]], [[Severania|Severanov]], [[Radimiči|Radimičov]] a [[Vjatiči|Vjatičov]] a častými nájazdmi sa snažili si ich podriadiť ešte úžšie. Okrem toho územím chazarského chanátu ako aj bulharskej říše viedla dôležitá obchodná cesta využívaná Severanmi, nachádzajúca sa však pod kontrolou Chazarov a Bulharov. S príchodom [[Askold]]a a [[Dir]]a do [[Kyjev]]a padla tributárna závislosť Poľanov, za vlády [[Oleg]]a sa z chazarského vplyvu vymanili Severania a Radimiči, na čo Chazari reagovali v rokoch [[875]]–[[900]] blokádou obchodu so [[Striebro|striebrom]]. Okrem toho začala byť Chazarská ríša oslabovaná nájazdmi nomádskeho zväzu [[Pečenehovia|Pečenehov]], ktorí vpadli do Lebédie a vytlačili odtiaľ ďalej na západ Maďarov, a lúpežnými nájazdmi Varjagov, takže nebola v stave už viac poskytovatť závislému obyvateľstvu ochranu proti nomádskym vpádom zo stepí. Tú im teraz ponúkali Varjagovia a za odmenu požadovali platenie tribútu. Dávky, ktoré dosiaľ tiekli do Itilu, sa začali privážať do Kyjeva. Spočiatku len tributárne závislé oblasti boli postupne začleňované do utvárajúceho sa [[Kyjevská Rus|ruského štátu]]. Kyjevskí vládcovia používali titul kagan – chán, čo je tradičné turkické pomenovanie vodcu kmeňa, neskôr panovníka. Tým dávali najavo, že panovnícka moc bola prenesená z Chazarov na Rusov a legitimizovali tak svoju vládu.
 
K priamemu stretnutiu Chazarov s Rusmi došlo za vlády kyjevského kniežaťa [[Sviatoslav Igorevič|Sviatoslava Igoreviča]] ([[962]]–[[972]]/[[973]]), ktorý sa úplne orientoval na expanziu. Skoro po nástupe na trón dobyl donskú pevnosť Sarkel a zničil Itil. V ďalších výpravách prenikol až na Krym a k úpätiu Kaukazu. Pod svoju kontrolu tak uviedol dôležité obchodné stredisko [[Tmutarakaň]] na východnom pobreží [[Azovské more|Azovského mora]]. Kyjevu spoplatnil slovanských Vjatičov a dočasne aj [[Volžské Bulharsko|Volžských Bulharov]], ktorí dovtedy zostávali tributárne závislými od Chazarov. Už dlhší čas slabnúci chazarský chanát tak utrpel ďalšiu citeľnú ujmu, čo umožnilo ešte razantnejší nástup Pečenehov v pričiernomorských stepiach. Po ďaľšomďalšom útoku Rusov pod Sviatoslavovým vedením sa Chazarská ríša rozpadla.
 
Ruské pramene uvádzajú, že Chazari splynuli so vznikajúcim ruským národom.{{bez citácie}}
{{referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Khazars}}
 
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]
[[Kategória:Judaizmus]]
 
{{Link GA|de}}
 
74 480

úprav