Adam Smith: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
PalicaBOT (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: eo
Xgoni (diskusia | príspevky)
Riadok 33:
Význam ''Bohatstva národov'' spočíva v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu [[Ekonómia|ekonómie]] a jej vyprofilovaniu ako samostatnej systematickej disciplíny. V západnom svete je to pravdepodobne najvýznamnejšia kniha o ekonómii, ktorá bola kedy publikovaná. Táto kniha sa stala klasickým manifestom proti merkantilizmu. V dobe jej vydania panovala v [[Spojené kráľovstvo|Británii]] aj [[Severná Amerika|Amerike]] silná podpora myšlienky [[voľný obchod|voľného obchodu]]. Tento nový postoj sa zrodil z ekonomicých ťažkostí a chudoby spôsobenej [[Americká vojna za nezávislosť|americkou vojnou za nezávislosť]]. Napriek tomu v tom čase o výhodách voľného obchodu ešte zďaleka neboli presvedčení všetci: britská verejnosť a parlament ešte po mnoho nasledujúcich rokov lipli na merkantilizme.
 
''Bohatstvo národov'' odmieta aj fyziokratickú školu, ktorá zdôrazňovala význam pôdy. Na rozdiel od fyziokratov, Smith bol presvedčený, že práca je rovnocenným [[Výrobné faktory|výrobným faktorom]] a že deľba práce povedie k výraznému zvýšeniu produkcie. ''Bohatstvo národov'' bolo úspešné do tej miery, že napokon viedlo k odklonu od predošlých ekonomických učení. Neskorší [[ekonómoviaekonóm]]ovia, ako napríklad [[Thomas Malthus]] a [[David Ricardo]], sa zamerali na zdokonaľovanie Smithovej teórie, takže sa z nej vyvinula [[klasická ekonómia]]. (Tá neskôr poskytla základ modernej ekonómii.) Malthus rozvinul Smithove myšlienky o preľudnení a Ricardo veril v "železný zákon miezd" - že preľudnenie zabráni [[Mzda|mzdám]] prekročiť hranicu existenčného minima. Smith požadoval zvyšovanie miezd adekvátne zvyšovaniu produkcie. Tento názor v je súčasnosti považovaný za vhodnejší.
 
Ťažiskom ''Bohatstva národov'' je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá chaoticky a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou "neviditeľnou rukou". Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, vzrastie jeho [[Cena (ekonómia)|cena]], čo motivuje výrobcov produkovať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia [[ponuka]] zasa vedú k zníženiu ceny produktu na úroveň jeho produkčných [[náklady|nákladov]], čo je takzvaná "prirodzená cena". Smith veril, že hoci sú ľudia často vedení lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku. Predsa si však zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu [[monopol]]ov.