Napoleon uskutočnil niekoľko trvalých reforiem, ktoré sa dotýkali okrem iného aj centralizácie administratívy vlády, vyššieho vzdelania, daňového systému, ústrednej banky, právnych zákonov a cestných a kanalizačných systémov.
[[24. december|24. decembra]] [[1800]] bol na Napoleona spáchaný neúspešný atentát. Atentátnici [[Pierre de Limoëlan]], [[Pierre de Saint-Régeant]] a [[Francois-Joseph Carbon]] boli členmi spolku monarchistov, tzv. [[šuani|šuanov]]. Okrem de Limoëlana boli atentátníci popraveni.
Napoleon vyjednal s katolíckou cirkvou Konkordát z roku [[1801]], čím dosiahol zmierenie väčšinového rímskokatolíckeho obyvateľstva s jeho režimom. Jeho súbor občianskych práv nazývaný [[Code civil (Francúzsko)|Napoleonský zákonník]] alebo Občiansky zákonník má význam dodnes v mnohých krajinách sveta. Zákonník zkonštruoval výbor právnych expertov pod dohľadom Jeana Jacquesa Régisa de Cambacérès, ktorý bol Druhým konzulom v rokoch [[1799]] - [[1804]]. Napoleon sa aktívne zúčastňoval zasadaní štátnej rady, ktorá zákonník revidovala. Ďalšie zákony sa zaoberali kriminálnym a obchodným právom.
=== Medzihra mieru ===
V roku [[1800]] sa Napoleon znova vrátil do Talianska, ktoré bolo opätovne dobyté Rakúskom počas jeho pobytu v Egypte. On a jeho jednotky prešli na jar cez [[Alpy]]. Aj keď ťaženie začalo drobnými neúspechmi, nakoniec Rakúšanov donútil po júnovej bitke pri Marengu podpísať prímerie. Napoleonov brat [[Jozef I. Bonaparte|Jozef]], ktorý viedol mierové rokovania v [[Lunéville]], ohlásil, že vďaka britskej podpore Rakúsko nechce uznať francúzske územné zisky. Dohoda sa čoraz viac vzďaľovala a tak Napoleon prikázal generálovi Moreauovi, aby zasadil Rakúsku ešte jeden úder. Moreau viedol Francúzsko k víťazstvu v bitke pri Hohenlindene
