Josef Sudek: Rozdiel medzi revíziami

| Poznámky =

}}

 

'''Josef Sudek''' (* [[17. marec]] [[1896]] [[Kolín]] – † [[15. september]] [[1976]] [[Praha]]) bol významný a slávny český [[fotograf]] pražských motívov, ateliérových aranžmá, [[zátišie|zátiší]], [[reportáž]]í, krajiny a [[reklama|reklamy]]. Začal fotografovať vo svojich 17. rokoch.<ref>Kovářík, Vladimír J.: ''Ateliér ve stínu činžáků'', „Květy“ XVIII, 1968, č. 36, str. 42.</ref> Svoje vrcholné diela vytvoril v zrelom veku - potom, čo rezignoval na vplyvy moderných prúdov. V 30. rokoch odrážali jeho fotografie predovšetkým vonkajší svet a až od 40. rokov našiel obratom k sebe samému svoju nezameniteľnú tvorivú podobu, vďaka ktorej je známy aj v zahraničí. Vtedy začali vznikať jeho preslávené pohľady z okna ateliéru a pozoruhodné zátišia, oboje spracované kontaktným otlačkom rôzne veľkých [[negatív]]ov na [[pozitív (obraz)|pozitív]]. Sudkovu prácu neprerušila ani vojna ani povojnový vonkajší tlak, ktorý nútil umelcov riadiť sa doktrínou [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]].<ref name="privatissima">Katalog k výstavě ''Privatissima - Poznámky, 50. - 70. léta 20. st.''</ref> V tej dobe sa Sudek naopak vrátil k [[piktorializmus|piktorializmu]] a v rade svojich prác predpovedal neskorší vývoj fotografie k postmodernej syntéze, aby sa tak stal stále živým zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.<ref name="farova">{{Citácia knihy

}}</ref>

 

 

Bolo krátko pred začiatkom [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], keď Sudek narukoval do [[Žatec|Žatca]], vzápätí do [[Kadaň|Kadane]], kde sa stretol s ďalšími vojakmi fotoamatérmi. Na začiatku roku [[1916]] zostavil malý album 156 originálnych záberov Prahy na [[Formát filmu|formáte]] 3,5 x 5 cm. V máji 1916 bol Sudek počas bojov na talianskom fronte zasiahnutý [[Granát (munícia)|granátom]] a prišiel o pravú ruku, ktorú mu amputovali lekári v [[Graz]]i.<br />

:''„Tam to začalo, tam som zažil zjavenie.“''<br /> Tento neveľký súbor bol na aukcii v Prahe v roku 1996 vydražený za 130 000,- českých korún.<ref name="Fotografie1996">Fotografie magazín březen, 1996.</ref>

 

Medzi rokmi 1927—1936 pracoval pre nakladateľstvo ''[[Družstevní práce]]'', ktoré vydávalo knihy, časopisy, gramofónové platne. Tu pre Ladislava Sutnara fotografoval portréty, reklamu i reportáže v propagačnom duchu funkcionalizmu. Spolupracoval aj s ďalšími významnými časopismi svojej doby — napr. s [[Pestrý týden|Pestrým týdnem]]. V lete 1927 uzatvoril zmluvu na užívanie záhradného ateliéru „na Újezdě“, založil svoju firmu a stal sa vyhľadávaným odborníkom na reklamu a tlač, portrét, architektúru a fotografovanie obrazov a plastík. Svoju živnosť inzeroval: ''Uměleckou fotografii a vše, co chcete, denně 10-18, neděle 10-13''.<ref name="privatissima"/>

Sudkova voľná tvorba splývala s užitou, boli to všetko ostro a detailne vykreslené fotografie v duchu [[nová vecnosť|novej vecnosti]], podobné [[Paul Strand|Strandovým]] alebo [[Edward Weston|Westonovým]]. Podobný rukopis ako Navrátil mal aj [[Albert Renger-Patzsch]], ktorý zrejme ovplyvnil voľakedajšie prírodné snímky z roku [[1935]] ako ''Spadlý list, Jarní listy, Ranní rosa'' a ''Ostružiny''.<ref name="Dufek"/> V roku 1934, kedy vznikla pražská skupina surrealistov, fotografoval Sudek zoomorfné korene stromov, ktoré v tom istom roku maľoval predstaviteľ českého [[surrealizmus|surrealizmu]] Jindřich Štýrský. To bol prvý náznak vstupu do racionálneho sveta novej vecnosti a funkcionalizmu.<ref name="Dufek"/>

 

Sudkovo dielo z doby pred druhou svetovou vojnou netvorí žiadny kompaktný celok. Začiatky patrili secesným ušľachtilým tlačiam, bromolejotlači a uhľotlači, ktoré menili fotografiu na grafiku. Vplyvom D. J. Růžičku sa po r. 1921 priklonil k nemanipulovanej fotografii so záujmom o mäkkú svetelnú kresbu. Čitateľný je vplyv romantizmu, pokiaľ ide o zobrazovanie deja v krajine, Sudkovou špecialitou bola príroda vo vetre (''Vietor'', 1923-1924, ''Pred búrkou'', 1924) a mraku (''Dieťa a mrak'', 1924-1929). V prechodnej dobe (1926-1929) objavoval nové motívy a využíval ostrého a neostrého vykreslenia námetov. Na konci dvadsiatych rokov sa priklonil k precíznemu popisu skutočnosti v neutrálnom svetle. Tento spôsob tvorby dominuje od roku 1930 v celej Európe a jeho centrom bola nemecká nová vecnosť. V Sudkovom diele sa však rysujú súbory sústreďujúce sa na určité lokality, žánrové a námetové okruhy. Napríklad súbory Praha, krajina alebo stromy fotografuje stále.<ref name="Dufek"/>

V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa jeho tvorba značne zmenila. Po strate komerčných zákaziek sa zameral na fotografovanie čisto umeleckých snímok. Od roku 1940 prestal [[negatív]]y zväčšovať a pracoval iba technikou [[kontaktný otlačok|kontaktných otlačkov]]. Používal veľkoformátové [[platňová kamera|platňové kamery]], neskôr sa vrátil k [[uhľotlač]]i v obave o trvanlivosť bromostrieborných pozitívov.<ref name="Dufek"/>

V päťdesiatych rokoch poznal maliarske [[zátišie|zátišia]] [[Josef Navrátil|Josefa Navrátila]] (1798—1865), ktoré reprodukoval nielen pre tlač, ale tiež sám pre seba. Nechal sa nimi ovplyvniť pri zaznamenávaní kolínskej krajiny a po druhej svetovej vojne vytvoril cyklus ''Zátišia podľa Navrátila'', [[1954]]. Na otázku časopisu ''Světozor'' v článku ''Je fotografie umění?'' odpovedal: ''„Nieje. Je to pekné remeslo, potrebujúce určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás.“''<ref>Světozor VI, 1936, 16. júla, č. 29.</ref>

 

 

Po roku 1974 sa Sudkova tvorba uzatvára, fotograf bilancoval svoje životné dielo a zo starších negatívov urobil nové kontakty. Roku 1976 fotograf usporiadal v Prahe, Brne a v nemeckom [[Aachen]] tri súborné výstavy ku svojim osemdesiatinám.<ref name="farova"/> <!--str. 126--> Josef Sudek zomrel na [[rakovina|rakovinu]] 15. septembra toho istého roku. [[Nekrológ]] napísal budúci laureát [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za literatúru [[Jaroslav Seifert]]. Po Sudkovej smrti darovala Božena Sudková Sudkove fotografické dielo Umeleckopriemyslovému múzeu v Prahe a zbierku výtvarného umenia Národnej galérii v Prahe, ďalšie dary získali Moravská galéria v Brne, inštitúcie v Roudnici nad Labem, Kolíne, Ústav dejín a umenia ČR a Bibliothèque Nationale v [[Paríž]]i.<ref name="Dufek"/>

 

Po Sudkovej smrti ovládli médiá anekdoty, ktoré dával k dobru už sám umelec. Napríklad časopis amatérskeho Zväzu českých fotografov ''Dobré světlo'' o ňom napísal:

:''„Sudkova ruka bola neobyčajne veľká – asi preto, že mal iba jednu a všetko s ňou musel robiť“.''<ref name="privatissima"/>

Už počas svojho života bol Sudek považovaný za významného svetového fotografa. V jeho bohatom diele sa objavili portréty, zátišia, krajiny a architektúra. Jeho práce sú vo svete uznávané pre svoju poetickosť, romantiku a priezračnú čistotu. Rozsiahla tvorba zahŕňa rad magicko—nostalgických cyklov. Jeho práce sú cenené aj na svetových aukciách. Sudkova pozostalosť, o ktorú sa stará [[Anna Fárová]], má 70000 položiek, z toho je 21660 pozitívov, 54 519 negatívov a 618 výtvarných diel (obrazy, kresby, sochy, grafiky).<ref name="farova"/> <!--str. 126--> Dielom Josefa Sudka sa inšpirovalo mnoho fotografov, napríklad [[Jan Reich]], ktorý po Sudkovi dokonca zdedil jeho kameru, [[Josef Koudelka]] sa nechal inšpirovať jeho konceptuálnymi panoramatickými snímkami, [[Jan Svoboda (fotograf)|Jan Svoboda]], [[Pavel Hudec Ahasver]] a [[František Provazník (fotograf)]] pokračujú v Sudkových zátišiach. V roku 1996 vznikla ''Nadácia Josefa Sudka''. Jej zakladajúcimi členmi boli [[Sonja Bullaty]], [[Eva Fuková]], [[Jindřich Brok]], [[Miroslav Hucek]], [[Angelo Lomeo]], [[Miloň Novotný]], [[Pravoslav Rada]] a [[Jindřich Štreit]].

 

 

Prvú samostatnú výstavu mal Sudek v roku [[1932]] v pražskej [[Aventinska manzarda|Aventinskej manzarde]], čo v tej dobe nebolo obvyklé.<ref name="privatissima"/> Roku 1976 fotograf usporiadal v Prahe, Brne a v nemeckom [[Aachen]] tri súborné výstavy ku svojim osemdesiatinám.<ref name="farova"/> <!--str. 126--> V období 1982–1986 usporiadal kurátor Zdeněk Kirschner celkom 5 výstav s názvom ''Josef Sudek, Cykly fotografií'' na zámku [[Kozel (zámok)|Kozel]]. V roku 2006 sa uskutočnila výstava Josef Sudek neznámy - salónne fotografie 1918-1942 v Brne. Výstavy sa uskutočňujú tiež v galérii Josefa Sudka na "Újezdě". Napríklad v roku 2007 ''Privatissima - Poznámky, 50. - 70. léta 20. st.'', o dva roky neskôr sa uskutočnilo dalšie pokračovanie s názvom ''Privatissima - Nocturno''.<ref>http://www.sudek-atelier.cz/index.html</ref>

 

Josef Sudek získal ateliér od [[Vinohrady (Praha)|vinohradského]] fotografa Laubeho. Najstaršia dochovaná nájomná zmluva je z 1. júna [[1927]]. Budova bola drevená, do tvaru „L“, hneď vedľa ateliéru s veľkým zaskleným oknom bola tmavá komora so [[zväčšovací prístroj|zväčšovacím prístrojom]]. V ateliéri Josef Sudek počas druhej svetovej vojny vytvoril napríklad cykly ''„Okno mého ateliéru“'' ([[1940]]–[[1954]]), ''„Procházka po mé zahrádce“'' ([[1944]]–[[1953]]), ''„Zahrada mého ateliéru“'' ([[1950]]–[[1970]]) a ''„Zátiší na okně mého ateliéru“'' ([[1950]]–[[1958]]). Ateliér slúžil ako miesto pre stretávanie s priateľmi. Objekt po Sudkovej smrti chátral, aj keď v ňom bývala Sudkova sestra Božena Sudková, ktorá zomrela 1. 5. 1990. V máji [[1985]] objekt vyhorel. V júli roku [[2000]] na podnet Anny Fárovej sa postavila replika zdevastovanej budovy a od septembra toho istého roku objekt slúži verejnosti ako múzeum a galéria.<ref>

{{Citácia elektronického dokumentu

}} </ref>

 

Pobočka Umeleckopriemyslového múzea v Prahe so špecifickou atmosférou a so zaujímavým výstavným programom, zahŕňujúca nielen osobnosť Josefa Sudka, ale tiež fotografov, ktorí sa stali pokračovateľmi jeho odkazu.

 

K významným publikáciám povojnového obdobia patrí ''Katedrála svatého Víta v obrazech Josefa Sudka'' a najmä kniha [[panoramatická fotografia|panoramatických fotografií]] ''Praha panoramatická''. O vydanie radu monografií o Josefovi Sudkovi v Česku i v zahraničí sa zaslúžila Anna Fárová.

 

 

 

Český astronóm [[Antonín Mrkos]] pomenoval po Josefovi Sudkovi jednu z [[planétka|planetiek]], ktoré objavil v observatóriu na [[Kleť|Kleti]]. Stalo sa tak 24. februára [[1987]], planétke bolo pridelené číslo [[4176 Sudek]] <ref>

{{Citácia elektronického dokumentu

}} </ref>

 

13.3.1996 bola v Česku vydaná príležitostná poštová známka s portrétom Josefa Sudka a jeho platňovým fotoaparátom.<ref>http://archiv.radio.cz/postfila/1996/0104.html</ref> Poštová známka vyšla i v dobe Sudkovej smrti v roku 1976.<ref>http://wwg.cz/aktuality/karel-plicka-na-nove-postovni-znamce</ref>

 

<references />

 

 

{{DEFAULTSORT:Sudek, Josef}}

[[Kategória:Českí fotografi]]

[[Kategória:Narodenia v 1896]]