Zrážanie krvi: Rozdiel medzi revíziami

Proces zrážania krvi je spustený takmer hneď ako poranenie poškodí [[endotel]] cievy. Doštičky okamžite vytvoria hemostatickú zátku v mieste poranenia. Tomuto procesu hovoríme „primárna hemostáza“. Zároveň sa začína aj sekundárna hemostáza - proteíny krvnej plazmy nazývané [[koagulačné faktory]] reagujú komplexnou kaskádou, ktorá vyvolá tvorbu fibrínu polymerizáciou, ktorý posilní doštičkovú zátku.<ref name=Furie>{{Citácia periodika |meno=Bruce |priezvisko=Furie |meno2=Barbara C |priezvisko2=Furie |titul=Thrombus formation in vivo |periodikum=The Journal of Clinical Investigation |ročník=115 |číslo=12 |strany=3355–3362 |rok=2005 |mesiac=december |pmid=16322780 |pmc=1297262 |doi=10.1172/JCI26987}}</ref>

 

Poškodenie [[cieva|cievnych stien]] odkrýva [[kolagén]] zvyčajne prítomný pod [[endotel]]om. [[krvná dištička|Doštičky]] prítomné v [[krv]]i sa viažu na kolagén svojím povrchovým pre kolagén špecifickým [[glykoproteín]]ovým receptorom Ia/IIa. Táto väzba je ďalej posilnená veľkým multimérnym proteínom ([[von Willebrandov faktor]] - vWF), ktorý tvorí väzby medzi doštičkovými glykoproteínmi Ib/X/V a kolagénovými vláknami.

 

Doštičky sú následne aktivované a uvoľnia obsah svojích granúl do [[krvá plazma|plazmy]], čím aktivujú ďalšie doštičky. Ďalej krvné doštičky menia tvar a exponujú [[fosfolipid]]ový povrch, pre [[koagulačné faktory]], ktoré ho vyžadujú. [[Fibrinogén]] pospája susediace doštičky prepojením glykoproteínov IIb/IIIa. Nakoniec [[trombín]] aktivuje ďalšie doštičky.

 

Koagulačná kaskáda sekundárnej hemostázy sa rozdeľuje na dve cesty - cesta aktivovaná kontaktom (pôvodne vnútorná cesta) a cesta tkanivového faktoru (pôvodne vonkajšia cesta), ktoré vedú k tvorbe fibrínu. Pôvodná predstava bola, že dve cesty koagulačnej kaskády majú rovnakú dôležitosť a spájajú sa do spoločnej cesty. Dnes je známe, že primárna cesta spustenia koagulácie je cesta tkanivového faktora. Koagulačná kaskáda je tvorená sériou [[Chemická reakcia|reakcií]], v ktorých sa [[proenzým]]y (neaktívne prekurzory enzýmov) [[serín]]ových [[proteáz]] a ich glykoproteínové pro-[[kofaktor]]y, aktivované a tieto aktívne zložky potom katalyzujú ďalší stupeň kaskády. Konečným dôsledkom kaskády je vytvorenie fibrínovej siete. Koagulačné faktory sú zvyčajne označované [[rímské číslice|Rímskymi číslicami]], malé ''a'' na konci označuje aktívnu formu.

 

Koagulačná kaskáda sa bežne rozdeľuje na tri časti. Cesta tkanivového faktora a cesta kontaktnej aktivácie obidve aktivujú tretiu spoločnú cestu faktora X, trombínu a fibrínu.

 

Hlavnou úlohou je vyvolať prudký nárast koncentrácie trombínu. Trombín je najdôležitejší prvok koagulačnej kaskády, najmä pre svojú úlohu v spätnej aktivácii. FVIIa cirkuluje vo vyššej koncentrácii ako ostatné aktivované koagulačné faktory. Pri poškodení [[endotel]]u cievy sa uvoľňuje tkanivový faktor (TF), vytvorí komplex s FVIIa (TF-FVIIa), ktorý [[Aktivovaný komplex|aktivuje]] FIX a FX. Samotný FVII je aktivovaný trombínom, FXIa, [[plazmín]]om, FXII a FXa. Aktivácia FXa komplexom TF-FVIIa je skoro okamžite inhibovaná [[inhibítor]]om cesty tkanivového faktora TFPI (tissue factor pathway inhibitor). FXa a jeho kofaktor FVa tvoria protrombinázový komplex, ktorý premení protrombín na aktívny trombín. Trombín aktivuje iné zložky koagulačnej kaskády, vrátane FV a FVII (ktorý aktivuje FXI a ten zase aktivuje FIX), a uvoľní FVIII z väzby s vWF. FVIIa je kofaktor FIXa a spolu vytvárajú tenázový komplex, ktorý aktivuje FX a tým uzatvára kruh.

 

Na kolagéne vzniká primárny komplex medzi [[HMWK]] (kininogén s vysokou molekulárnou hmotnosťou), [[prekallikreín]]om a FXII ([[Hagemanov faktor]]). Prekalikreín sa premieňa na kallikreín a FXII na FXIIa. FXIIa premení FXI na FXIa. Faktor XIa aktivuje FIX, ktorý so svojím kofaktorom FVIIIa tvorí tenázový komplex a ten premení FX na FXa. Druhotná úloha cesty kontaktnej aktivácie v spúšťaní krvného zrážania je vidieť v tom, že pacienti s veľkým nedostatkom FXII, HMWK a prekalikrínu nemajú zvýšenú krvácavosť.

 

Trombín má širokú škálu funkcií. Jeho základná úloha je premena fibrinogénu na fibrín, stavebnú jednotku krvnej zrazeniny. Navyše aktivuje faktory VIII a V ale aj ich inhibítor, [[proteín C]] (za prítomnosti [[trombomodulín]]u), a aktivuje faktor XIII, , ktorý tvorí [[kovalentná väzba|kovalentné väzby]], medzi susednými reťazcami fibrínu.

 

Po aktivácii kontaktnou cestou alebo cestou tkanivového faktora je koagulačná kaskáda udržiavaná v protrombotickom stave priebežnou aktiváciou FVIII a FIX, ktoré tvoria tenázový komplex, kým nie sú potlačené antikoagulačnými cestami.

 

Na správnu funkciu koagulačnej kaskády sú potrebné rôzne látky:

* Vápnik a fosfolipidy (zložka membrány krvných doštičiek) sú potrebné pre funkčnosť tenázového a protrombinázového komplexu. Vápnik sprostredkúva väzbu komplexu cez koncové gama-[[karboxyl]]ové zvyšky na FXa a FIXa na fosfolipidový povrch doštičiek a porokoagulačných mikročastíc (mikrovezikúl) ktoré sa od nich oddeľujú. Kalcium je potrebné aj na iných miestach koagulačnej kaskády.

* Vitamín K je nenahraditeľný kofaktor pečeňovej [[karboxyláza|gama-glutamylkarboxylázy]], ktorý pridáva karboxylovú skupinu [[proteín|zvyškom]] [[kyselina glutámová|kyseliny glutámovej]] na faktoroch II, VII, IX a X, ďalej na proteíne S, proteíne C a proteíne Z. Nedostatok vitamínu K (napríklad pri nedostatočnom vstrebávaní), užívanie inhibujúcich antikoagulačných liekov (warfarín) alebo ochorenia pečene (cirhóza, rakovina pečene) obmedzujú funkčnosť enzýmu. Dôsledkom je tvorenie zmenených koagulačných faktorov, ktoré majú obmedzenú schopnosť sa viazať s fosfolipidom.

 

Poruchy v mechanizme zrážania môžu viesť k zvýšenému sklonu k [[trombóza|trombóze]]. Na kontrolu koagulačnej kaskády existujú tri mechanizmy:

* [[Proteín C]] je dôležitý [[inhibítor]] [[kofaktor]]ov, ktorý rozkladá kofaktory FVa a FVIIIa. Je aktivovaný [[trombín]]om spolu s [[trombomodulín]]om a vyžaduje na svoju funkciu ako [[koenzým]] [[proteín S]]. Kvantitatívny alebo kvalitatívny nedostatok ktoréhokoľvek z nich môže viesť k [[trombofília|trombofílii]] (tendencia k vzniku trombózy). Slabá účinnosť proteínu C (rezistencia na [[proteín C|aktívny proteín C]]), napríklad u ľudí s Leidenovým variantom faktoru V, alebo s vysokou hladinou FVIII môže tiež viesť k tendencii k [[trombus|trombom]].

* Inhibítor cesty tkanivového faktora (TFPI - Tissue factor pathway inhibitor) inhibuje aktiváciu FIX a FX prostredníctvom FVIIa potom, čo bola spustená kaskáda.

 

Po určitom čase sú všetky krvné zrazeniny reorganizované a vstrebané v procese zvanom fibrinolýza. Hlavný enzým zodpovedný za tento proces ([[plazmín]]) je regulovaný viacerými [[aktivátor]]mi a inhibítormi.

<!--

-->

 

 

== Zdroje ==

[[es:Coagulación]]

[[fa:لخته]]

[[fr:Coagulation sanguine]]

[[he:קרישת דם]]

[[ja:凝固・線溶系]]

[[nl:Bloedstolling]]

[[pl:Krzepnięcie krwi]]

[[sl:Faktor strjevanja krvi]]

[[sr:Згрушавање крви]]

[[sv:Blodkoagulering]]

[[ta:இரத்த உறைதல்]]