Sarkel: Rozdiel medzi revíziami

'''Sarkel''' (po [[chazarčina|chazarsky]] doslova "Biely dom") bola veľká vápencová chazarská pevnosť postavená za čias Byzantskej ríše v rokoch 830-840. Nachádzala sa na ľavom brehu dolného toku rieky [[Don]], v dnešnej [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]] v [[Rusko|Rusku]]. V súčasnosti je archeologické nálezisko zaliate vodami [[Cimľjanská priehrada|Cimľjanskej priehrady]].

 

Pevnosť Sarkel bola postavená, aby chránila severozápadnú hranicu Chazarského štátu medzi rokmi 834-837. V roku 833 Chazari požiadali svojho spojenca, [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Teofilos|Teofila]], aby im poskytol staviteľov na stavbu opevneného hlavného mesta. Teofilos im poslal svojho hlavného inžiniera, ktorý sa volal Petronas. Za to chazarský kagan postúpil Byzantskej ríši územia okolo mesta [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] a niektoré ďalšie územia na [[Krym]]e.

 

V súvislosti s výstavbou takej veľkej pevnosti sa vynára otázka, prečo by Chazari stavali toto mesto práve na Done. Historici sa najčastejšie domnievajú, že išlo o obranu pred nejakou silnou regionálnou mocnosťou, ktorá pre nich mohla predstavovať hrozbu. Popredný ruský odborník na Byzantskú ríšu, Alexandr Alexandrovič Vasiljev a historik Georgij Vladimirovič Vernadskij a iní historici tvrdia, že pevnosť mala za úlohu chrániť pre Chazarov životne dôležité územie, na ktorom sa prenášali lode z zabezpečujúce dopravu medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]] pred [[Ruský chanát|Ruským chanátom]]. Avšak táto mocnosť bola pravdepodobne v tom čase oveľa ďalej na sever. Ďalší historici sa domnievajú, že by toto územie mohli ohrozovať starí Maďari.

 

Mesto slúžilo ako rušné obchodné stredisko, ktoré kontrolovalo dopravné spojenie medzi [[Don]]om a [[Volga|Volgou]], ktoré využívali Ruskí alebo Vikingskí obchodníci, keď sa plavili z [[Čierne more|Čierneho mora]] do [[Kaspické more|Kaspického]]. Táto dopravná tepna bola známa ako [[Chazarská cesta]]. Medzi pravidlene sa striedajúcou asi 300-člennou posádkou opevnenou v Sarkeli boli aj tureckí [[Oguzovia]] a turkický [[Pečenehovia]], najatí ako žoldnieri.

 

O meste sa zachovalo viacero písomných prameňov, no jeho poloha bola neznáma; najčastejšie ho historici kládli niekde do miest, kde sa Volga najviac približuje Donu. Až v tridsiatych rokoch 20. storočia ho odkryl sovietsky historik a archeológ [[Michail Illarionovč Artamonov]], ktorý tu robil výskumy v rokoch 1934 až 1936 a v rokoch 1949-1951<ref>http://www.hrono.ru/land/sarkel.html</ref>. Bola to najväčšia archeologická akcia chazarského náleziska. Pevnosť mala pôdorys štvoruholníka s rozmermi 193,5 x 133,5 metra, múry boli vysoké najmenej 10 metrov a v opevnení boli dve brány a bašta v juhovýchodnej časti. Mesto bolo rozdelené na dve časti, pričom v jednej sa nachádzal [[donjon]]. Celá pevnosť bola obkolesená priekopou, ktorá ju oddeľovala od samotného mesta<ref>http://bse.sci-lib.com/article099743.html</ref>. Okrem chazarských a ruských nálezov objavil Artamonov aj byzantské stĺpy. Nálezisko je od roku 1952 zaplavené [[Cimľjanská priehrada|Cimľjanskou priehradou]]. Nájdené artefakty sú vystavené v [[Ermitáž]]i.

 

 

[[Kategória:Rusko]]

[[es:Sarkel]]

[[fa:سارکل]]

[[hu:Sarkel]]

[[ru:Саркел]]

[[sl:Sarkel]]

[[tr:Sarkel]]

[[uk:Біла Вежа]]