George Sand: Rozdiel medzi revíziami

'''George Sand''' ({{V jazyku|fra|George Sand}}) je umelecký pseudonym mužského rodu spisovateľky '''Amandine Aurore Lucile Dupin''' (* [[1. júl]] [[1804]], [[Paríž]] - † [[8. jún]] [[1876]], [[Nohant]], [[Francúzsko]]). Neskôr získala titul barónka '''Dudevantová''' vydajom za baróna Dudevanta. Písala romány, novely, poviedky, hry, literárne kritiky, svoju autobiografiu a politické texty.

 

 

Stala sa slávnou svojou politickou aktivitou po roku [[1848]]. Podporovaná Alexandre Ledru-Rollinom zúčastňovala sa na vydávaní troch časopisov: ''La Cause du peuple'', ''Le Bulletin de la République'' a ''l'Éclaireur''. Zasadzovala sa za oslobodenie Victora Huga, ktorého dielo obdivovala, v kauze odsúdených [[Napoleon III.|Napoleonom III.]]

 

[[Súbor:Gs6ans.jpg|thumb|left|upright|George Sand ako 6-ročná.]]

George Sand sa narodila ako Amandine Aurore Lucile Dupin, dcéra Mauricea Françoisa Dupin de Francueil a Sophie Victoire Delabordeovej a ako vnučka Charlesa Louisa Dupina de Francueil.

V roku 1831 opustila svojho manžela, s ktorým si nikdy nerozumela, a odišla s o osem rokov starším milencom Julesom Sandeauom. Spoločne začali kariéru ako novinári v Le Figaro podpisujúc sa jedným pseudonymom „J. Sand“. Ako spoluautorka so Sandeauom sa podieľala na prvom románe ''Rose a Blanche'', ako George Sand sama napísala román ''Indiana'' a ako George Sand napísala aj ďalší román ''Valentine a Lélia''. Za tento úspech mohla ďakovať vydavateľstvu Lélia, ktoré jej umožnilo vstúpiť do kruhu veľkých spisovateľov a žiť z vlastnej práce.

 

George Sand bola často glosovaná, hlavne jej maskulínny spôsob obiekania vrátane cylindra a dlhej cigary. Škandálny bol jej nezávislý a slobodný životný štýl, ktorý vtedy prekážal konzervatívnej verejnosti. No dostala za to na revanš ocenenie a zaradenie medzi najlepších autorov, nie medzi autorky, ale autorov v mužskom rode, v tej istej kategórii a stupni ako [[Honoré de Balzac]] a [[Victor Hugo]].

 

Okrem sociálnej revolty vyjadrila vo svojich dielach svoju antipatiu voči monarchii a túžbu po republike.

 

[[Súbor:ChopinSandDelacroix.jpg|náhľad|George Sand a F. Chopin.]]

Mala niekoľko milencov a vášní, ktoré ovplyvňovali jej vzťahy s nimi: spisovateľ Jules Sandeau, básnik [[Alfred de Musset]] a advokát Michel de Bourges.

 

V období [[1835]]-[[1837]] bola George Sand milenkou advokáta Michela de Bourges, ktorý ju obhajoval v kauze vymáhania jej dedičného majetku Nohant od jej manžela Casimira Dudevanta, s ktorým sa jej podarilo rozviesť. Túto kauzu pre ňu aj vyhral.

V roku 1836 stretla [[Frédéric Chopin|Fréderica Chopina]], s ktorým zotrvala desať rokov, od [[1838]]-[[1847]]. Strávili spolu zimu 1838-39 na [[Malorka|Malorke]] v ''Chartreuse de Valldemossa'', spolu s jej deťmi. Ich vzťah bol komplikovaný, priateľstvo sa zmenilo na lásku, neskôr ku chorému Chopinovi prechovávala materinský cit.

 

Michel de Bourges ju nasmeroval do politických aktivít. V roku 1841 preto založila ''La revue Indépendente''. George sa spojila s demokratmi ako Arago, Barbès a [[Michail Alexandrovič Bakunin]]. V roku [[1848]] sa zasadila tiež o pád [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa]] a koniec júlovej monarchie, vyznávajúc ideál utopického socializmu a republikánstva. Po roku 1848, kedy asistovala násilnej revolte, sa stiahla z politiky a odišla do Nohantu. Taktiež cestovala po Francúzsku, prebývala u svojho priateľa Duverneta na jeho zámku, odišla na nejaký čas do cudziny.

 

[[Súbor:Félix Nadar 1820-1910 portraits George Sand.jpg|náhľad|left|Fotografia George Sand, 1875.]]

Udržiavala vzťah s priateľom svojho syna Alexandrom Mancéeom. Počas nasledovných pätnásť rokov bol súčasne jej sekretárom aj jej milencom. Stala sa listovnou priateľkou [[Gustave Flaubert|Gustava Flauberta]] a bola ako jediná žena prijímaná na večere v Magny, ktorých sa zúčastňovali [[Téophile Gautier]], bratia [[Jules de Goncourt|Jules]] a [[Edmond de Goncourt|Edmont Goncourtovci]], [[Charles Augustin Sainte-Beuve]], či [[Hyppolite Taine]].

V roku [[1868]] porodila jej vnučka Lina malú Gabrielle, poslednú pravnučkou George, ktorá sa stala známou ako [[Gabrielle Sand]]. V tom istom roku si zariadila malý byt v Paríži na ulici Gay-Loussac, ktorý si udržala až do posledného dychu. Nezastavila sa v tvorbe až do svojho návratu do Nohantu, kde skonala v dôsledku ochorenia zažívania v roku [[1876]] ako 71-ročná.

 

V jej obsiahlom diele sa často vyskytuje prostredie kraja [[Berry]] vo Francúzsku. V prvých dielach sa zaoberá témou sociálnej revolty a emancipácie žien, napr. román ''Indiana''. Píše romány, v ktorých sa sústreďuje na sociálny boj pracujúcej triedy v priemysle (''Le Compagnon du Tour de France''). V románe ''Mauprat'' ([[1837]]) a v ''Le Meunier d’Angibault'' ([[1845]]) vytvorila ideál beztriednej spoločnosti bez konfliktov. Sústredila sa aj na prostredie vidieka a roľníkov, ktoré zobrazovala v bukolickej idealizovanej forme. Napríklad ''La petite Fadette'', ''Francois de Champi'' a ''Les Maîtres sonneurs''. George Sand vstúpila aj do žánru autobiografie – ''L’Histoire de ma vie'' – a do žánru historického románu – ''Consuelo''. Román Consuelo je históriou talianskej opernej speváčky Consuelo v prostredí európskeho umeleckého sveta 18. stor.<ref>Consuela, George Sandová, český preklad Drahoslava Janderová, 1988, Nakladatelství Svoboda Praha, 461 str.</ref> Ďalší historický román ''Les Beaux Messieurs de Bois-Doré'' pojednáva o peripetiách lásky a o dobrodružstvách rytierov, ktorí boli v opozícii proti cirkvi v období panovania [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]]. Dielo George Sand patrí do progresívneho prúdu romantickej literatúry 19. storočia.

 

{{col-end}}

 

* Christine Planté (éd.), George Sand critique, 1833-1876, Tusson, du Lérot, 2007

* George Sand, terroir et histoire, Rennes, Presses universitaires de Rennes, 2006

* Magdeleine Paz : La vie d'un grand homme, George Sand, Corréa, 1947

 

* [[Honoré de Balzac]] ju stvárnil ako veľmi krásnu postavu Félicité des Touches, slávnu spisovateľku, ktorá fajčí nargilé, vo svojom románe „Beatrix“.

* [[Victor Hugo]] vyhlásil 8. júna 1876: „Plačem nad mŕtvou, zdravím nesmrteľnú!“

* [[Céline Dion]] vzdala úctu G. Sand zaspievajúc jeden z jej listov napísaných [[Alfred de Musset|Alfredovi de Musset]]. (2007)

 

* Impromptu(Improvizácia), film z r. [[1991]], hrajú [[Hugh Grant]] a [[Judy Davis]]ová

* Les enfants des siècle (Deti storočia), [[1999]], hrajú [[Juliette Binoche]] a Benoït Magimel

* Sand, poľský režisér Anczak, [[2004]]

 

* Sand et les Romantiques, (Sand a romantici) Album et Comédie musicale de Catherine Lara 1992, muzikál a album

== Referencie ==

 

== Iné projekty ==