Wikipédia

Maria Manciniová: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
štylistika - encyklopedicky styl, sablona prec
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
[[File:Marie-mancini.jpg|thumb|Marie-mancini]]
'''Anna Maria (Marie) Mancini''' (* [[28. august]] [[1639]] - † [[8. máj]] [[1715]]) bola treťou z piatich neterí kardinála [[Jules Mazarin|Julesa Mazarina]], ktoré boli privedené na Francúzsky dvor za účelom úspešného a výhodného sobáša. Spolu s dvoma sesternicami Martinozziovými, sestry Manciniové boli známe na dvore [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]] ako Mazarinky (Mazarinettes).
 
== Detstvo a rodina ==
Mária sa narodila 28. augusta 1639 a vyrastala v Ríme. Otec, barón [[Lorenzo Mancini]], bol [[Taliansko|taliansky]] aristokrat, tiež nekromant a astrológ. Po jeho smrti v roku [[1650]] priviedla matka, Geronima Mazzarini, svoje dcéry z Ríma[[Rím]]a do Paríža[[Paríž]]a v nádeji, že vplyv jej brata, kardinála Mazarina, zabezpečí dievčatám výhodné sobášne zväzky.
 
Ďalšie sestry Manciniové boli:
* Laura (1636 - 1657), najstaršia, ktorá sa vydala za Louisa de Bourbon, vojvodu de Vendôme, vnuka kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] a jeho milenky, Gabrielly d'Estrées, a stala sa matkou slávneho francúzskeho generála Louisa Josepha de Bourbon, vojvodu de Vendôme
* Olympia (1638 - 1708), ktorá sa vydala za Eugèna-Mauricea Savojského a stala sa matkou slávneho rakúskeho generála Princa Eugena Savojského
* Hortenzia (1646 - 1699), kráska rodiny, ktorá utiekla od svojho náslinéhonásilného manžela Armanda-Charlesa de la Porte, vojvodu de La Meilleraye, odišla do Londýna a stala sa milenkou anglického kráľa [[Karol II. (Anglicko)|Karola II.]]
* Mária Anna (1649 - 1714), manželka Mauricea Godefroy de la Tour d'Auvergne, vojvodu de Bouillon, synovca slávneho poľného maršala Turenna
 
Sestry Manciniové neboli jediné ženské príslušníčky rodiny, ktoré [[kardinál Mazarin]] uviedol na Francúzsky dvor. Ďalšie boli Máriine sesternice, dcéry kardinálovej staršej sestry - Laura Martinozzi, ktorá sa vydala za Alfonsa IV d'Este, vojvodu z Modeny a stala sa matkou Márie z Modeny, druhej ženy [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II. Stuarta]]. Mladšia, Anna Mária Martinozzi sa vydala za Armanda, Princa de Conti.
Řádek 17 ⟶ 16:
 
== Mladosť ==
Vo Francúzsku bolo meno Anny Marie skrátené na '''Marie'''. Mária, považovaná za "Popolušku" Mazariniek, ktorá však krásnela zo dňa na deň, získala tú najväčšiu cenu francúzskeho dvora: romantickú lásku mladého kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. Je považovaná za prvú aj poslednú pravú lásku kráľa.
Podľa biografie Antonie Fraser - Love and Louis XIV (v ČRčeskom vydavateľstve -vyšla pod názvom Osudové ženy Ludvíka XIV.), bolo Máriinej mame vyveštené, že Mária spôsobí trápenie a nepríjemnosti a na smrteľnej posteli vyžadovala od brata, [[Kardinál Mazarin|kardinála Mazarina]], aby Máriu "odpratal do kláštora a držal ju tam." Mária síce strávila v kláštore Val-de-Grâce dva roky, no bolo to za účelom štúdia poézie.
 
Kráľ si všimol inteligentné, vzdelané a pekné dievča a veľmi muKráľovi imponovali jej znalosti v literatúre, ktoré on sám nemal. Mária podporovala v mladom panovníkovi lásku k hudbe, umeniu a literatúre a práve jejvďaka pričinenímnej sa začal Ľudovít o všetky tieto veci zaujímať.
 
V júli [[1658]], po obliehaní [[Dunkerque]], Ľudovít vážne ochorel a Mária, mysliac si, že koniec je blízko, oplakávala mladého kráľa a horlivo sa modlila sa za jeho uzdravenie. Práve táto oddanosť Ľudovíta k mladému dievčaťu ešte väčšmi pripútala a to najmä po zistení, že mnohí z jeho "verných" ho už v mysli pochovali a na trón dosadili jeho mladšieho brata Filipa.
 
Od tej chvíle sa kráľ úplne upol na Máriu a vyznali si večnú lásku. Svojím chovaním poburoval hlavne matku, [[Anna Habsburská (1601 - 1666)|Annu Rakúsku]], pretože navzdory etikete na všetkých plesoch tancoval len s Máriou a dokoncanazýval ju nazýval svojou kráľovnou. Začal vážne pomýšľať na sobáš a rozhodol sa oženiť iba s tou, ktorú miluje - s Máriou Manciniovou,ňou navzdory všetkým, ktorí ich láske neprialioženiť.
 
== Exil a manželstvo ==
Napriek silnej láske a vrúcnym sľubom mladej dvojice sa ichtento vzťah nenaplnil. [[Kardinál Mazarin]] a [[Anna Habsburská (1601 - 1666)|Anna Rakúska]] prekazili napokon lásku i úmysly Ľudovíta, posielajúc Máriu do vyhnanstva najskôr do La Rochelle a potom do Brouage. Mária odišla 22. júna [[1659]], vyrieknuc pamätné slová po dlhej rozlúčke, ktorými sa neskôr inšpiroval [[Jean Racine|Racine]] píšuc Bereniku:
 
''"Vy ste kráľ, pane, vy plačete a ja odchádzam!"''
 
V roku [[1661]] sa Mária vydala za talianskeho princa, Lorenza Onofria Colonnu, ktorý nadšene napísal kardinálovi Mazarinovi, že jeho ženu našiel stále ako pannu. Údajne ženích nepredpokladal, že by mohol nájsť "nevinnosť medzi láskami kráľov." (Z knihy Antonie Fraser - Love and Louis XIV)
Spolu mali troch synov:
* Filippo, narodený v 1663
Řádek 38 ⟶ 37:
 
== Útek a smrť ==
Po narodení ich tretieho syna sa vzťah medzi manželmi zhoršil. 29. mája [[1672]], obávajúc sa, že by ju manžel zabil, odišla Mária z Ríma[[Rím]]a, sprevádzaná svojou sestrou Hortenziou. Veľa cestovala po Európe, ale nezabúdala na svoje postavenie matky - aj na diaľku stále podporovala svojich synov. V roku 1677 napísala svoje Pamäte (Memoirs). Nevrátila sa do Talianska až do smrti jej manžela v roku [[1689]].
 
Zomrela v Pise 8. mája [[1715]]. Deň pred smrťou údajne dlho a nežne hladila drahý perlový náhrdelník, ktorý jej Ľudovít ešte poslal do vyhnanstva ako zásnubný dar, stále dúfajúc, že sa s ňou napokon ožení.
 
== Herecké stvárnenie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Maria_Manciniová“