Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
cmuq
Savh (diskusia | príspevky)
d undo
Riadok 36:
 
== Neskoršie erupcie ==
V roku [[1927]] sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov - Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupciierupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
 
== Následky ==
picoviny
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej.
 
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km<sup>3</sup>. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
 
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2&nbsp;°C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]].
 
== Iné projekty ==