Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

== Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosť ==

 

 

Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977 a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.