Centrálnokarpatský paleogén: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d ref. fix
d preklep
Riadok 4:
'''Centrálnokarpatský paleogén''' alebo '''centrálnokarpatská paleogénna panva''' tiež '''vnútrokarpatský paleogén''' alebo '''Podtatranská skupina''', v [[Poľsko|Poľsku]] označované ako '''Podhalský paleogén''' sú [[súvrstvie|súvrstvia]] [[paleogén]]nych ([[paleocén]] až [[oligocén]], miestami i spodný [[miocén]]<ref name="Geológia Slovenska.">Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>) [[hornina|hornín]] morského vývoja nasadajúce na staršie tektonické jednotky [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. Centrálnokarpatský paleogén na severe hraničí s [[bradlové pásmo|bradlovým]] a [[flyšové pásmo|flyšovým pásmom]], z ostatných strán ho obklopuje [[tatrikum]] a [[veporikum]]. Tvorí najmä [[Liptovská kotlina|Liptovskú]], [[Žilinská kotlina|Žilinskú]], [[Rajecká kotlina|Rajeckú]], [[Turčianska kotlina|Turčiansku]], [[Oravská kotlina|Oravskú]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitriansku]] a [[Hornádska kotlina|Hornádsku kotlinu]], tiež [[Horehronské podolie]] a niektoré menšie pohoria ako [[Levočské vrchy]], [[Spišská Magura]], [[Šarišská vrchovina]], [[Bachureň (pohorie)|Bachureň]], [[Skorušinské vrchy]] a [[Súľovské vrchy]]. V [[Poľsko|Poľsku]] buduje oblasť [[Podhalie|Podhalia]].
 
[[Sediment]]y centrálnokarpatského paleogénu tvoria od spodu [[eocén|mladoeocénne]] karbonátové [[zlepenec|zlepence]], numulitové [[vápenec|vápence]] a nad nimi hrubé [[eocén]]no-[[oligocén]]ne [[flyš]]ové turbidity<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997, ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' in Grecula, P., Hovorka, D., Putiš, M. (Eds.) ''Geological evolution of the Western Carpathians.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Najväčšiu hrúbkahrúbku akumulovaných sedimentov, až okolo 2 000 - 4 000 m, dosahuje v pásme od [[Žilina|Žiliny]] cez [[Orava (región)|Oravu]], [[Podhalie]], [[Levočské vrchy]] až po [[Šarišská vrchovina|Šarišskú vrchovinu]]<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a koletív, 1977; ''Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D.'' Veda, Bratislava, s. 310-311</ref>. Centrálnokarpatská paleogénna panva je považovaná za [[predoblúková panva|predoblúkovú panvu]].
 
Hrúbka uloženín centrálnokarpatského paleogénu sa smerom na juh postupne zmenšuje a tvorí postupný prechod do [[budínsky paleogén|budínskeho paleogénu]]<ref name="Historická geológia">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, ktorý zasahuje do Západných Karpát z juhu.