Meditácia: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
V ranej cirkvi slovo "meditare" znamenalo nemyslieť analytickým spôsobom, ale opakovať, "žuť", "prevracať" v srdci. Až neskôr v dobe scholastiky nadobudlo slovo meditácie viac intelektuálny zmysel: myslieť, analyzovať, premýšľať. A tak modlitba srdca uvoľnila cestu mentálnej modlitbe.
Treba si uvedomiť, že meditácia vo svojom pôvodnom význame nie je premýšľanie o Bohu, ale prebývanie v Božej prítomnosti.
Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta sv. apoštola Pavla z listu Galaťanom: "Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."
 
Meditácia je predmetom úvah špeciálnovedných (psychologických, medicínskych atď.) a filozofických disciplín, teológie, náboženstva a umeleckého líčenia, ale aj pseudovedeckého, pseudofilozofického a pseudonáboženského gýču. Najčastejšie sa rozlišuje:
19

úprav