Tiberius (cisár, 1. storočie): Rozdiel medzi revíziami

{{Na úpravu}}

{{Wikify}}

 

{{Infobox Osobnosť

|Dátum narodenia = [[42 pred Kr.]]

|Miesto narodenia =

 

Obdobie vlády cisára Tiberia (14 – 37) je obzvlášť dôležité pre rímsky [[principát]], keďže to bola prvá udalosť, kedy pocty a právomoci zverené v predošlých rokoch do rúk Octaviana Augusta boli prevzaté inou osobou, a teda osobou Augustovho nástupcu.

Tiberius bol povahovo úplne odlišný od svojho predchodcu. Zatiaľ čo Augustus bol prístupný a taktný, Tiberius sa z dochovaných správ javí ako tajomný muž. Bol inteligentný, chytrý a prefíkaný, avšak bol aj náladový a niekedy upadal do depresie a zlej nálady, čo malo vplyv na jeho politickú kariéru i osobné medziľudské vzťahy. Jeho vláda bola plná protirečivých skutočností. Napriek svojej výraznej inteligencii, dostal sa Tiberius pod vplyv mužov, ktorí jednoznačne sledovali len svoje osobné ciele a svojimi činmi nepriaznivo pôsobili na samotnú Tiberiovu reputáciu v očiach rímskeho ľudu a senátu. Napriek svojim ohromujúcim vojvodcovským skúsenostiam, upustil od agresívnej dobyvačnej politiky Ríma. Za jeho vlády neviedol Rím žiadnu veľkú vojnu, a teda hranice ríše zostali počas týchto rokov nezmenené. Pokračoval však v budovaní tzv. limes romanus, s čím začal už [[cisár]] [[Augustus]]. Napriek svojim rozsiahlym administratívnym a politickým skúsenostiam nadobudnutých počas rokov zastávania rôznych dôležitých ríšskych úradov, od začiatku prejavoval odpor k zastávaniu funkcie imperátora Rímskej ríše. Neskôr dokonca nadobro opustil mesto Rím a dožil svoj život ako 78-ročný na ostrove [[Capri]], izolovaný od celkového spoločenského diania. Odtiaľ ríšu ovládal iba písomnými nariadeniami.

Tiberiova vláda reprezentuje obdobie dospievania principátu ako inštitúcie, a ako každé dospievanie, aj toto sa ukázalo ako veľmi náročná éra.

 

[[Image:8095 - Roma - Ara Pacis - Tiberio - Foto Giovanni Dall'Orto - 28-Mar-2008.jpg|thumb|left|Tiberiova busta v [[Ara Pacis Museum]], [[Rím]]]]

Tiberius Claudius Nero sa narodil 16. novembra v roku 42 p.n.l. Jeho rodičmi boli [[Tiberius Claudius Nero]] a [[Livia Drusilla]]. Obaja pochádzali z rodu Claudiovcov, ktorý bol po generácie zdrojom výborných štátnikov. Mladý Tiberius bol teda od začiatku predurčený k politickej kariére v službách rímskej republiky. Avšak počas jeho detstva sa zmenil štátny systém Rímskej ríše. Republiku reprezentovanú volenými magistrátmi nahradil autoritatívny systém s názvom principát, na ktorého čelo sa postavil Gaius Octavius Augustus ako prvý oficiálny princeps Ríma. Priam osudovo teda pôsobí fakt, že v roku 39 p.n.l. sa Livia nechala rozviesť s Tiberiom starším a vydala sa za Augusta, ktorý sa o dvanásť rokov neskôr stal prvým cisárom Rímskej ríše v dejinách. Týmto sa teda mladý Tiberius stal v podstate prvým možným nástupcom na cisársky trón. Jeho dectvo nebolo zaujímavé žiadnou súkromnou udalosťou. V roku 32 p.n.l. sa zúčastnil na pohrebe svojho biologického otca. Do verejného života vstúpil v roku 29 p.n.l., kedy pri Augustovom triumfálnom pochode, stál na tzv. triumfálnom voze po jeho ľavici. Do politiky vstúpil o dva roky nato, kedy sa z neho podľa rímskeho práva stal dospelý muž.

 

Hoci Tiberius dosahoval veľký úspech vo verejnom živote, je viac ako pravdepodobné, že samotný cisár Augustus mu k tomu dopomohol. Augustus totiž roztočil politickú hru, do ktorej boli zapletení všetci členovia jeho rodiny, Tiberia nevinímajúc. Augustus sa počas vlastnej vlády celý čas snažil nájsť vhodného nástupcu na cisársky trón. Jeho plán zahŕňal nanútené sobáše, adopciu a uprednostňovanie svojich blízkych pri obsadzovaní dôležitých úradov. Za prvého možného nástupci si zvolil svojho synovca Marcella. Marcellus však nečakane zomrel už v roku 23 p.n.l. Po tejto udalosti si musel nájsť iného nástupcu. Stal sa ním jeho priateľ [[Marcus Agrippa]], ktorého získal do rodiny nanúteným sobášom so svojou dcérou Juliou. Z manželstva vzišli dvaja chlapci, Gaius a Lucius. Oboch si Augustus v roku 17 p.n.l. adoptoval za vlastných synov. Tiberiova sláva postupne ustúpila do úzadia, pretože cisár sa rozhodol, že správnym nástupcom na uvoľnený trón bude práve Agrippa. S Tiberiom a jeho bratom Drusom teda Augustus už v tejto dobe pravdepodobne nepočítal. Osud sa však na koniec postavil na Tiberiovu stranu.

 

Agrippa zomrel v roku 12 p.n.l. a Tiberius bol na základe Augustovho rozkazu donútený rozviesť sa a oženiť sa s jeho vdovou, Juliou. Toto manželstvo však nebolo šťastné a manželia spolu nasplodili žiadneho potomka. Napriek tomu práve tento zväzok mu opäť otvoril dvere do veľkej politiky. V rokoch 12 p.n.l. – 6 p.n.l. viedol rímske légie v Pannonii a Germanii. V bojoch sa ukázal ako mimoriadne schopný veliteľ, začo žal jeden vojenský úspech za druhým. V roku 7 p.n.l. sa stal druhýkrát konzulom a v nasledujúcom roku, teda v roku 6 p.n.l. zastával úrad tribúna a boli mu zverené dôležité úlohy na východe. Očividne sa teda Tiberius stal opäť prvoradým kandidátom na trón. Bol Juliin manžel, najvyšší vojenský veliteľ v štáte a taktiež sa delil o rôzne právomoci so samotným Augustom. Všetko vyzeralo v poriadku, no zrazu Tiberius vykonal niečo pre Augusta vcelku šokujúce.

 

Tiberius sa v roku 6 p.n.l. dobrovoľne vzdal svojich funkcií a privilégií a bez akéhokoľvek varovania sa stiahol z verejného života a odišiel bývať na ostrov [[Rodos]]. Spolu s ním tam išlo aj zopár jeho osobných priateľov, medzi ktorými boli i astrológ Thrasyllus. Prečo takto vykonal dodnes nie je jasné a možno o tom len špekulovať. Každopádne to ale narušilo Augustove plány. Gaius a Lucius boli stále príliš mladí aby niesli úlohy, ktoré so sebou funkcia princepsa prináša. S Drusom už počítať tiež nemohol, pretože Drusus zomrel nečakane už v roku 9 p.n.l. Neostávalo mu teda nič iné len čakať, kým jeho adoptívni synovia dospejú. Augustus sa obával, že teraz bez nástupcu by sa ho mohol niekto pokúsiť zavraždiť a tým by sa principát skončil. Opakovane teda žiadal Tiberia, aby sa vrátil do Ríma. Neskôr začal strácať trpezlivosť, žiadosti vymenil za vyhrážky. Ani jedno ale nepomohlo. V roku 1 p.n.l. bola oficiálne zrušená všetka Tiberiova moc a situácia začala byť ešte vážnejšia. Podľa vtedajších zdrojov samotný Tiberius očakával od Augusta svoj vlastný rozsudok smrti. Namiesto toho mu ale poslovia priniesli niečo úplne iné...

 

Tragické udalosti pracovali v Tiberiov prospech. V roku 2 zomrel v meste Massilia Augustov predpokladaný nástupca Lucius Caesar. Augustus na naliehanie svojej manželky Livie opäť vyzval Tiberia aby sa vrátil späť do Ríma. Tiberius výzvu prijal a vrátil sa do Ríma, ale do verejného života nezasahoval. Všetko sa však zmenilo, keď Gaius Caesar zahynul na následky zranenia, ktoré utŕžil počas obliehania v Arménii. Augustus bol zdrvený, a navyše prišiel tak aj o posledného potomka a korunného princa.[[Image:Germanicus.jpg|thumb|right|Germanicus, Tiberiov adoptovaný syn, [[Louvre]], [[Paríž]]]] Jeho opatrne premyslený plán nástupníctva na trón totálne stroskotal. Preto v dôsledku krízy sa opäť raz obrátil na Tiberia. Tiberius sa vrátil do politiky a bol zároveň Augustom adoptovaný. Spolu s Tiberiom bol za Augustovho syna adoptovaný aj Agrippa Postumus, tretí syn Julie a Agrippu. Taktiež bol Tiberius donútený adoptovať si syna svojho brata Drusa, Germanica, hoci sám už syna mal. Toto všetko smeruje k tomu, že Augustus sa snažil opäť obnoviť skupinu korunných princov s Tiberiom na jej čele.

 

V rokoch 4 – 14 bol Tiberius bez všetkých pochybností Augustovym nástupcom. Po svojej adopcii tiež získal prokonzulárne a tribúnske právomoci, a v roku 13 bola dokonca jeho prokonzulárna moc zrovnoprávnená s tou Augustovou. Týmto sa Tiberius de facto stal spoluprincepsom, a teda keď 19. augusta roku 14 Augustus zomrel, Tiberiovo postavenie v role princepsa bolo nespochybniteľné. A teda po dlhých rokoch v tieni svojho predchodcu, sa Tiberius Caesar stal konečne jediným vladárom Rímskej ríše.

 

Tiberiov nástup na cisársky trón sa ukázal byť absolútne chaotický. S prenosom toľkej moci z jednej osoby na druhú nemali Rimania dovtedy žiadne skúsenosti a ukázalo sa, že nikto v podstate nevedel, čo to v praxi prinesie. V stávke bola celková politická stabilita ríše. Okrem tohto politického problému sa objavil aj problém personálny. Samotný Tiberius totiž nikdy netúžil po funkcii cisára. Tiberius predstúpil pred [[senát]] a vyhlásil, že je príliš starý na zastávanie tak dôležitého postu a že by radšej prevzal len časť Augustovej moci. Senát nevedel ako túto situáciu bezpečne vyriešiť a preto tvrdošijne naliehal na Tiberia, aby prevzal plnú moc nad štátom, tak ako pred ním Augustus a Caesar. Tiberius nakoniec vo svojom odpore povolil a prijal svoj post. Odmietol však prijať čestný titul Augustus.

 

Po Germanicovej smrti začal Tiberius vyzdvihovať svojho biologického syna Drusa do pozície cisárovho nástupcu. Zároveň sa do popredia dostala Claudiovská vetva dynastie na úkor tej Juliovskej. V tomto období sa však tiež stala udalosť, ktorá mala navždy zmeniť Tiberiovu vládu nad Rímskou ríšou. Tiberius sa totiž dostal pod silný vplyv svojho veliteľa pretoriánov Lucia Aelia Sejana. Ten úplne otrávil cisárovu myseľ a pre svoj vlastný prospech ho zatiahoľ do ešte hlbšej izolácie, depresie a dokonca až paranoje.

[[Lucius Aelius Sejanus]] pochádzal z mesta Volsinii ležiacom v Etrúrii. Spoločne so svojim otcom velili pretoriánskej garde do roku 15, kedy Sejanov otec, Lucius Seius Strabo, bol povýšený do funkcie správcu provincie Egypt. Sejanus sa teda stal jediným veliteľom gardy a začal si užívať výhody, ktoré z tohto postu plynuli. Predovšetkým to boli koneksie s mnohými významnými senátormi v Rímskom senáte. Dokonca ešte v rokoch 1 p.n.l. – 4 n.l. sa zúčastnil na východných ťaženiach spolu s Augustovym adoptovaným synom Gaiom Caesarom. Kombináciou enrgickej vytrvalosti, pätolizačstva a falošnými prejavmi vernosti sa Sejanus stal Tiberiovym najbližším priateľom a osobným poradcom. Tiberius tiež povolil Sejanovi, aby zhromaždil všetkých deväť pretoriánskych kohort a umiestnil ich do tábora ležiacom vo vnúri hraníc hlavného mesta. Postupom času sa stal Sejanus mimoriadne vplyvným človekom a na verejných miestach sa začali stavať sochy s jeho podobizňou. Samotný cisár Tiberius ho otvorene označoval za ´´ partnera ´´ a slepo mu dôveroval. Sejanus však mal svoje vlastné plány.

 

[[Image:JPaul Laurens The Death of Tiberius.jpg|thumb|right|''Smrť Tiberiova'', [[Jean-Paul Laurens]]]]

 

Sejanova aféra cisára Tiberia veľmi deprimovala. Jeho najbližší priateľ a spolupracovník ho zradil. Komu mohol v takejto situácii teraz veriť? Tiberius ešte viac zatrpkol, uzavrel sa do seba a tým ešte viac izoloval pred okolitým svetom. Plán jeho pripravovaného návratu späť do Ríma a verejného života teda definitívne stroskotal. Štát síce naďalej riadil písomnými príkazmi, no boli to práve Augustove politické opatrenia, ktoré zabezpečili štátnej správe v ríši hladký priebeh. Tiberius podľa niektorých správ trávil svoj čas sexuálnymi perverznosťami. Taktiež sa prehĺbila jeho paranoja a podozrievavosť voči iným osobám. Dlhé hodiny trávil osamote, trúchliac nad smrťou svojho syna Drusa. O to kto nastúpi na trón po jeho smrti sa príliš nestaral. Nekládol tomu až taký význam ako jeho otec Augustus. Mohlo za to predovšetkým jeho celkové sklamanie a nezáujem o vonkajší svet v posledných rokoch jeho života. Predsalen však počítal s budúcnosťou ríše. Do jej čela sa mali postaviť jeho dvaja vnuci, Gaius Caligula (Germanicov syn) a [[Tiberius Gemellus]] (Drusov syn).

 

== Záver ==

Celkovo by sa dalo konštatovať, že vláda cisára Tiberia plne dokázala výhody a nevýhody vlády jedného muža, a predovšetkým muža tak záhadného a nedostupného, akým bol Tiberius. Pre obyvateľov provincií to bolo pokojné a dobre usporiadané obdobie. Guvernéri preukazovali svoju oddanosť a Rímska ríša sa nezúčastnila žiadnej väčšej zničujúcej a finančne nákladnej medzinárodnej vojny. Na domácej pôde však bola atmosféra trocha iná. Koncentrácia moci v jedných rukách sa stala nebezpečná, hlavne v dobe, kedy sa Tiberius ocitol pod Sejanovym vplyvom. Navyše, ak sa chcel Tiberius vyhnúť administratívnej mašinérii, mohol tak urobiť. O ríšu by sa postarali kvalifikovaní úradníci. Celé impérium by sa taktiež mohlo ocitnúť v hlbokej vnútornej kríze, ak by sa jej vladárom stal niekto nemilosrdný ako napríklad Sejanus. Tiberia osobne však za tyrana označiť nemôžeme. Tiež nemôžeme prehlásiť, že by mu nezáležalo na osude impéria, práve naopak. Jeho vláda len sporadicky skĺzla do atmosféry tyranie. Napriek tomu, počas tejto doby padlo za obeť nespočetné množstvo senátorov či dokonca členov cisárskeho domu. V tomto obraze sa dá teda vravieť o definitívnom konci Augustovej ilúzie o obnovenej republike. Na druhej strane ukázala akým smerom by sa mala uberať politika ríše, ktorá v tej dobe vládla svetu. Táto predstava ale bola zároveň sľubná a hrozivá.