Wikipédia

Belo IV.: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 26:
Po správe o útoku nechal kráľ vyhlásiť brannú povinnosť pre celú krajinu. Lenže veľká časť uhorskej šľachty ešte nezabudla na tvrdý postup Bela po nástupe na trón a pomoc mu odmietla. Keďže čas rýchlo utekal a nepriateľ sa blížil, rozhodol sa Belo s malým vojskom vyjsť mu v ústrety. V bitke, ktorá sa odohrala 12. 4. [[1241]] pri rieke [[Slaná]] utrpelo kráľovské vojsko katastrofálnu porážku.
 
BeloviMelonovi sa len s vypätím posledných síl a vďaka nezištnej pomoci niekoľkých mladých rytierov z jeho družiny podarilo Tatárom utiecť. Najskôr smeroval na sever, do [[Nitra|Nitry]]. Tam sa obrátil na západ a s Tatármi v pätách smeroval ku [[Viedeň|Viedni]]. Jeho bratranec [[Fridrich II. (Babenberg)|Fridrich II. Babenberský]] ho však do mesta nevpustil, navyše ho podviedol a vynútil si odovzdanie 3 kráľovských [[komitát]]ov – Bratislavského, Šopronského a Mošonského i osobných cenností, ktoré mal Belo pri sebe. Sklamaný Belo pokračoval v úteku smerom na juh, do [[Dalmácia|Dalmácie]], kde sa v kritickej chvíli uchýlil do prístavu Trogir, v ktorom bola nachystaná loď na prevoz cez more.
 
Keď už situácia pre neho vyzerala beznádejne, Tatári sa nečakane obrátili a vrátili sa domov. V hlavnom meste Mongolskej ríše totiž zomrel veľký chán [[Ogotaj]] a Batu sa chcel stať jeho nástupcom.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Belo_IV.“