Oxid uhličitý: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.216.215.247 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot |
|||
Riadok 2:
'''Oxid uhličitý''' je [[Atmosféra Zeme|atmosferický]] [[plyn]] tvorený dvoma [[atóm]]ami [[kyslík]]a a jedným atómom [[uhlík]]a. Jeho sumárny chemický vzorec je CO<sub>2</sub>. Je bezfarebný, nehorľavý, málo reaktívny, ťažší než [[vzduch]]. Vzniká ako produkt biologických procesov, napríklad [[dýchanie|dýchania]] a [[kvasenie|kvasenia]] a ako produkt [[horenie|horenia]] zlúčenín [[uhlík]]a vo vzduchu. Pri normálnom tlaku v neviazanej forme sa vyskytuje vo forme [[plynné skupenstvo|plynu]], pri normálnom tlaku nestabilná [[pevné skupenstvo|pevná forma]] sa nazýva [[suchý ľad]].
== Chemické reakcie ==
'''Oxid uhličitý''', pri vyšších koncentráciách môže v ústach mať slabo nakyslú chuť. Vzniká reakciou [[uhlík]]a s [[kyslík]]om (spaľovaním):
:C + O<sub>2</sub> → CO<sub>2</sub>,
horením [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (napr. svietiplynu):
:2 CO + O<sub>2</sub> → 2 CO<sub>2</sub>,
alebo organických látok, napr. [[metán]]u:
:CH<sub>4</sub> + 2 O<sub>2</sub> → CO<sub>2</sub> + 2 H<sub>2</sub>O,
a to vždy za vývinu značného množstva tepla. Podobnými reakciami môžme popísať i spaľovanie [[fosílne palivo|fosílnych palív]] a [[biomasa|biomasy]]. Je tiež produktom [[dýchanie|dýchania]] väčšiny živých organizmov, kde je spolu s vodou konečným produktom metabolickej premeny živín obsiahnutých v potrave živočíchov.
V laboratóriu sa väčšinou pripravuje reakciou [[uhličitan]]ov, predovšetkým [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]] so silnými [[kyselina]]mi napr. [[kyselina chlorovodíková|chlorovodíkovou]]:
:CaCO<sub>3</sub> + 2 HCl → CO<sub>2</sub> + CaCl<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O.
Priemyslene sa vyrába tepelným rozkladom (žíhaním) [[vápenec|vápenca]] (uhličitanu vápenatého):
:CaCO<sub>3</sub> → CaO + CO<sub>2</sub>.
Po chemickej stránke je oxid uhličitý veľmi stály a ani pri veľmi vysokých teplotách nad 2000 °C sa nerozkladá. Vo vode sa ľahko rozpúšťa, pričom sa pri tom zčasti (asi z 0,003 %) zlučuje s vodou na [[kyselina uhličitá|kyselinu uhličitú]]:
:CO<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O ↔ H<sub>2</sub>CO<sub>3</sub>.
Oxid uhličitý reaguje so silnými hydroxidami za vzniku solí, ktoré sa vyskytujú v dvoch formách, ako ''[[uhličitan]]y'' a ''[[hydrogenuhličitan]]y'' (starším názvom ''kyslé uhličitany''); napr. s [[hydroxid sodný|hydroxidom sodným]] vzniká buď [[hydrogenuhličitan sodný]]:
:CO<sub>2</sub> + NaOH → NaHCO<sub>3</sub>,
alebo pri väčšom množstve hydroxidu [[uhličitan sodný]]:
:CO<sub>2</sub> + 2 NaOH → Na<sub>2</sub>CO<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O.
V zelených rastlinách je oxid uhličitý asimilovaný v procese zvanom [[fotosyntéza]] za [[katalyzátor|katalytického pôsobenia]] [[chlorofyl]]u a dodávky energie vo forme svetelných kvant na [[monosacharidy]] podľa celkovej rovnice:
:6 CO<sub>2</sub> + 6 H<sub>2</sub>O → C<sub>6</sub>H<sub>12</sub>O<sub>6</sub> + 6 O<sub>2</sub>.
Spaľovanie [[Sacharidy|sacharidov]] v tele živočíchov (a rastlín v noci) je opačným chemickým procesom (podobne ako kvasenie cukrov pôsobením kvasiniek).
Pri geologickom vývoji planetárnych telies hrá v chemizme oxidu uhličitého významnú rolu rovnováha medzi oxidom uhličitým a [[oxid kremičitý|oxidom kremičitým]] podľa vzťahu:
:CaCO<sub>3</sub> + SiO<sub>2</sub> ↔ CO<sub>2</sub> + CaSiO<sub>3</sub>.
Za bežných teplôt panujúcich na Zemi je táto rovnováha posunutá takmer úplne vľavo, takže veľké množstvo oxidu uhličitého je viazané v uhličitanových horninách. Ak stúpne teplota zhruba nad 350 °C, rovnováha sa vychýli takmer úplne vpravo a oxid kremičitý vytlačí z hornín oxid uhličitý, ktorý prejde do atmosféry. Týmto mechanizmom sa vysvetľuje veľmi hustá atmosféra planéty [[Venuša (planéta)|Venuše]], zložená prevažne z oxidu uhličitého.
Pri ochladení pod -80 °C mení plynný oxid uhličitý svoje [[skupenstvo]] priamo na pevné ([[sublimácia|desublimuje]]) za vzniku bezfarebnej tuhej látky nazývanej [[suchý ľad]].
Oxid uhličitý je nedýchateľný a vo vyšších koncentráciách môže spôsobiť stratu vedomia a smrť.
== Výskyt v prírode ==
| |||