Bazilika svätého Jána v Lateráne: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nový článok |
+ref |
||
Riadok 83:
| footnotes =
}}
'''Bazilika svätého Jána v Lateráne''', tiež '''Lateránska bazilika''', ([[Taliančina|tal.]] ''Arcibasilica Papale di San Giovanni in Laterano'', [[Latinčina|lat.]] ''Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput'', t.j. ''Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta'', oficiálne ''Arcibasilica del Santissimo Salvatore e Santi Giovanni Battista ed Evangelista in Laterano'', t.j. ''Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne'')<ref name="Diocese of Rome">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|titul=Basilica papale|publisher=Vicariatus Urbis — Portal of the Diocese of Rome|jazyk=po taliansky|dátum prístupu=2008-08-07}}</ref> je [[Baroko|baroková]] sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím|Ríme]], exteritoriálna súčasť štátu [[Vatikán]]. Je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík a biskupským kostolom - [[Katedrála|katedrálou]] (sídelným kostolom [[Pápež|pápeža]] ako rímskeho [[Biskup|biskupa]]), ako aj jedným zo siedmych pútnických kostolov v Ríme. Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] považuje [[Bazilika svätého Petra]], je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov.
== Stavebné dejiny ==
Riadok 198:
=== Pápežské hrobky ===
[[Obrázok:Tomb Innocentius III San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|left|thumb|190px|Náhrobok [[Inocent III.|Inocenta III.]] v ľavom transepte baziliky. V lunete nad kamennou plastikou pápežovho náhrobku sa nachádza Kristus - medzi sv. Františkom a sv. Dominikom]]Lateránska bazilika sa stala miestom posledného odpočinku viacerých pontifikov. Do katastrofálneho požiaru v roku 1308 tu bolo pochovaných dvanásť pápežov; ich hrobky však boli následkom požiaru zničené. Išlo o pápežov [[Ján X.|Jána X.]], [[Agapet II.|Agapeta II.]], [[Ján XII.|Jána XII.]], [[Paschal II.|Paschala II.]], [[Kalixt II.|Kalixta II.]], [[Honorius II.|Honoria II.]], [[Celestín II.|Celestína II.]], [[Lucius II.|Lucia II.]], [[Anastázius IV.|Anastázia IV.]], [[Klement III.|Klementa III.]], [[Celestín III.|Celestína III.]] a [[Inocent IV.|Inocenta IV.]]
Řádek 204 ⟶ 203:
== Lateránska bazilika a svätý Ján Nepomucký ==
Lateránska bazilika má špecifický, duchovný význam pre [[Česi|český národ]]. 19. marca 1729 tu bol totiž kanonizačnou bulou ''Christus Dominus'' pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] vyhlásený sa svätého český národný patrón [[Ján Nepomucký]]. Týmto aktom, ktorého pripomienkou je pamätná doska v priechode do krížovej chodby, sa skončil kanonizačný proces, trvajúci od roku 1722.
== Baptistérium San Giovanni in Fonte ==
Architektonickou súčasťou baziliky je Lateránske baptistérium (''Battistero lateranense'', ofic. ''Battistero San Giovanni in Fonte''). Pôvodne kruhovú stavbu dal v 4. storočí postaviť [[Konštantín Veľký|Konštantín I.]] na počesť [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Stavba vyrástla nad [[Nymfeum|nymfeom]] antického paláca rodiny Laterani.
Řádek 218 ⟶ 215:
== Okolie baziliky ==
Bazilika sa svojimi dvoma priečelia otvára do dvoch rímskych námestí: na východe hlavným priečelím do Piazza di Porta Laterano a na severe Fontanovou prístavbou do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano.
=== Egyptský obelisk ===
[[Obrázok:Obelisco lateranense.jpg|right|thumb|170px|Egyptský obelisk dominuje námestiu Piazza di San Giovanni in Laterano od roku 1588]]Námestiu, ktoré dostalo dnešný proporčný vzhľad zásluhou [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] koncom 16. storočia, dominuje egyptský obelisk ([[Taliančina|tal.]] ''Obelisco Lateranense'') pochádzajúci z rímskeho [[Circus Maximus|Cirku Maximu]], kam bol dovezený v roku 357 za vlády cisára [[Konštantín II.|Konštantína II.]] z [[Amón|Amónovho]] chrámu v [[Karnak|Karnaku]]. So svojou výškou 32,18 metra (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje výšku 45,7 metra) je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Na terajšie miesto bol vztýčený podľa projektu Domenica Fontanu v roku 1588.<ref name="dmfpr">Fanny Davenport, Rogers MacVeagh, ''Fountains of papal Rome''. C. Scribner's sons, 1915, p.156ff.</ref><ref>[http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm] Saudi Aramco World''A Forest of Obelisks''. March/April 1979, pp. 28-32]. Nb:Describes several contemporary restorations.</ref><ref>[http://www.pbs.org/wgbh/nova/egypt/raising/rome.html PBS:NOVA:''A World of Obelisks-Rome'']</ref>▼
▲[[Obrázok:Obelisco lateranense.jpg|right|thumb|170px|Egyptský obelisk dominuje námestiu Piazza di San Giovanni in Laterano od roku 1588]]Námestiu, ktoré dostalo dnešný proporčný vzhľad zásluhou [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] koncom 16. storočia, dominuje egyptský obelisk ([[Taliančina|tal.]] ''Obelisco Lateranense'') pochádzajúci z rímskeho [[Circus Maximus|Cirku Maximu]], kam bol dovezený v roku 357 za vlády cisára [[Konštantín II.|Konštantína II.]] z [[Amón|Amónovho]] chrámu v [[Karnak|Karnaku]]. So svojou výškou 32,18 metra (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje výšku 45,7 metra) je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Na terajšie miesto bol vztýčený podľa projektu Domenica Fontanu v roku 1588.
=== Lateránsky palác ===
{{hlavný článok|Lateránsky palác}}
Zo severnej strany sa k stavbe Lateránskej baziliky pripája [[Lateránsky palác]], niekdajšie sídlo pápežov. Keď sa v roku 1377 sa pápežské sídlo presťahovalo do dnešného [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] Lateránsky palác stratil svoj význam. Dnes v paláci sídli správa rímskeho biskupstva.
=== Sväté schody ===
{{hlavný článok|Sväté schody}}
Priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano zo severovýchodnej strany uzatvára budova [[Sväté schody|Svätých schodov]] so schodiskom, po ktorom údajne kráčal Ježiš Kristus v [[Pontius Pilatus|Pilátovom]] [[Jeruzalem|jeruzalemskom]] paláci.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:San Giovanni in Laterano (Rome)}}
== Referencie ==
{{reflist}}
== Zdroje ==
* B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
* J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7
| |||