Americká občianska vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
petere marks
Wutsje (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa Zora (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ArthurBot
Riadok 1:
{{bezzdroja}}
{{Bitka
ústavy a nástupom [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] do prezidentského kresla museli černosi žiť v getách pod nadvládou belošskej menšiny.
|konflikt=
|súčasť=
|obrázok= [[Súbor:American Civil War Montage 2.jpg|300px]]
|text k obr= '''Zhora v smere hodinových ručičiek''': Bitka pri Stones River, [[Tennessee]]; Konfederační väzni v [[Gettysburg]]u; Bitka o [[Fort Hindman]], [[Arkansas]]
|dátum= [[12. apríl]] [[1861]] – [[9. apríl]] [[1865]]<br />(posledná bitka sa odohrala [[13. máj]]a 1865)
|miesto= juh [[Spojené štáty|Spojených štátov]]
|casus=
|územie=
|výsledok= víťazstvo [[Spojené štáty|Únie]],<br />zrušenie [[Otroctvo|otroctva]]
|protivník1=<center>[[Súbor:US flag 34 stars.svg|65px]]
[[Spojené štáty|Spojené Štáty Americké]] ("Únia")
|protivník2=<center>[[Súbor:Confederate National Flag since Mar 4 1865.svg|65px]]
[[Konfederované americké štáty]] ("Konfederácia")
|velitel1= [[Abraham Lincoln]]<br />[[Ulysses Simpson Grant]]
|velitel2= [[Jefferson Davis]]<br />[[Robert Edward Lee]]
|sila1= 2,200,000
|sila2= 1,064,000
|straty1= 360,000 spolu<br />110,000 zabitých v boji<br />275,200 zranených<br />
|straty2= 260,000 spolu<br />93,000 zabitých v boji<br />137,000+ zranených<br />
|straty3=
|poznámky=
}}
 
'''Americká občianska vojna''' alebo '''vojna Severu proti Juhu''' bol vojnový konflikt resp. [[občianska vojna]], ktorá prebiehala v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]] od roku [[1861]] do roku [[1865]] medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo ''Yankees''; a štámi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo ''Dixie''.
== [[af:Amerikaanse Burgeroorlog]]
 
== Míľniky ==
* 1861: vznikli Konfederované štáty americké ([[Južná Karolína]], [[Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Tennessee]], [[Severná Karolína]]); vojna sa začala obsadením [[Fort Sumter]]u Juhom; Sever zablokoval južanské pobrežie
* [[1862]]: Abraham Lincoln vyhlásil oslobodenie otrokov na území Juhu (od roku 1863)
* [[1863]] (leto): rozhodujúce víťazstvá Severu (porážka generála [[Robert Edward Lee|R. E. Leea]])
* 1865: vydaný 13. doplnok [[Ústava Spojených štátov|ústavy USA]], ktorým sa zrušilo otroctvo v celých USA; [[9. apríl]]a kapitulácia Juhu; [[14. apríl]]a vražda Lincolna
 
== Podrobnosti ==
Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch [[1861]]-[[1865]]. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juhu sa zakladala na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] činnosti (pestovanie bavlníka).
 
Na obrovských [[bavlník]]ových plantážach pracovali [[černosi]], ktorí boli [[otrok]]mi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majiteľov.
 
Proti tomuto systému sa postavil nový prezident USA [[Abraham Lincoln]]. Južné štáty po zvolení Lincolna prezidentom odpovedali odtrhnutím sa od Únie a vyhlásením nezávislých Konfederovaných štátov amerických (CSA). Prezidentom bol zvolený [[Jefferson Davis]] a CSA prijali novú zástavu s 11 bielymi hviezdami v dvoch prekrížených modrých pruhoch na červenom poli. Ešte aj dnes je súčasťou niektorých zástav niektorých juhoamerických štátov v USA. Príkladom rozpoltenosti spoločnosti bol postoj štátu Virgínia k vyhláseniu nezávislosti, keď veľká časť jej obyvateľov nesúhlasila s pripojením k Juhu a došlo tak neskôr aj ku skutočnému rozdeleniu tohto štátu. Výsledkom bol vznik ďalšieho štátu Únie - Západnej Virgínie, ktorá ostala verná USA.
 
Išlo o prvú priemyselne vedenú vojnu, ktorá naplno ukázala, čo bude nasledovať o 50 rokov neskôr v 1. svetovej vojne. Ako pozorovateľov vyslalo svojich dôstojníkov na bojiská tejto vojny aj [[Prusko]], ktoré cenné poznatky využilo pri vojne s [[Francúzsko]]m v roku [[1871]], ktorá skončila vyhlásením [[Nemecké cisárstvo|Nemeckého cisárstva]]. Využitie železnice pri zásobovaní a prevoze jednotiek na front bolo len jedným z týchto poznatkov.
 
== Priebeh vojny ==
 
Južné vojská pod vedením [[Robert Edward Lee|generála Leeho]] mali spočiatku výraznú prevahu. Dostali sa nebezpečne blízko hlavného mesta Severu [[Washington (D.C.)|Washingtonu]], nedokázali ho však obsadiť. Porážka Severu sa zdala neodvratná. Na rozdiel od Juhu však dokázal obnovovať svoje armády z početných ľudských zdrojov severných priemyselných miest a taktiež z prisťahovalcov, ktorí sa hrnuli do Ameriky napriek vojne. Významnou bitkou sa stala bitka pri Gettysbugru roku 1863, kde vyhráva S. Po dvoch rokoch vyčerpávajúcich bojov, ktoré si vyžiadali obrovské straty na životoch, však severné armády pod vedením generálov [[Ulysses Simpson Grant|Granta]] a Shermana zahnali protivníka na útek. Generál Sherman so svojimi vojskami prenikol na územie Konfederácie a systematicky ničil hospodársku základňu Juhu. Nakoniec sa mu podarilo rozdeliť Konfederáciu na dve časti a tým zabrániť zásobovaniu armád bojujúcich na východe proti Grantovi. A v bitke pri Appomattoxe roku 1865 sa skončil výhrou S, keď sa J vzdal. Po obsadení najväčších konfederačných miest sa generál Lee so svojou armádou vzdal. Súčasťou vojny bola námorná bitka pri [[Hampton Roads]], do ktorej sa zapojili aj dve bojové lode, ktoré využívali na pohon paru a boli revolučné svojim tvarom a pancierovaním: severná loď [[Monitor]], ktorá sa napriek slabšej palebnej sile ukázala ako lepšia, pretože dvojica jej kanónov pálila z otočnej hlavne a len malá časť lode vyčnievala nad hladinu a južná Virginia známa tiež ako [[Merrimack]], ktorá sa spoliehala na viac [[delo|diel]] a tiež na [[taran]] - oceľový bodec na prerážanie nepriateľských lodí. Víťazom súboja sa stala Únia, pretože zabránila Juhu v ďalšom ničení svojich lodí a Juhu sa tak nepodarilo prelomiť blokádu svojho pobrežia, čo pri nedostatku surovín potrebných na vedenie vojny prispelo k jeho porážke. Po skončení vojny na juhu ostali jednotky Únie a začal sa proces premeny celej spoločnosti, ktorý však skončil až v druhej polovici [[20. storočia]] zákazom [[segregácia|segregácie]].
 
Táto vojna mala význam, pretože na jednej strane znamenala posilnenie postavenia severných štátov a urýchlila [[industrializácia|industrializáciu]], na druhej strane viedla k zrušeniu otrokárskeho systému a k potvrdeniu demokratických princípov, na ktorých sa zakladá americká ústava z roku [[1776]]. Prezident [[Abraham Lincoln]] však musel za svoje presvedčenie zaplatiť životom.
 
Občianska vojna znamenala ukončenie jedného z najsmutnejších období v dejinách ľudstva a začiatok druhého, ktoré poznáme pod pojmom [[rasizmus]]. Napriek tomu, že podľa zákona mal mať každý americký občan bez rozdielu farby pleti rovnaké práva, vedomie rasovej odlišnosti sa z ľudských myslí nedalo vymazať. Aj keď otroctvo bolo oficiálne zrušené, útoky proti černochom pokračovali. Averzia voči nim trvá dodnes. Okrem USA rasizmus donedávna predstavoval najpálčivejší problém v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]], kde pred zmenou ústavy a nástupom [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] do prezidentského kresla museli černosi žiť v getách pod nadvládou belošskej menšiny.
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:American Civil War}}
 
[[Kategória:Americká občianska vojna| ]]
[[Kategória:Dejiny USA]]
[[Kategória:Občianske vojny]]
 
{{Link FA|als}}
{{Link FA|ast}}
{{Link FA|he}}
{{Link FA|la}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ro}}
{{Link GA|de}}
{{Link GA|en}}
{{Link GA|pl}}
 
== [[af:Amerikaanse Burgeroorlog]]
[[als:Sezessionskrieg]]
[[an:Guerra Civil d'os Estatos Unitos]]