Náboj (zbrane): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot automaticky nahradil text: (-púzdr +puzdr) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 19:
Prvými zbraňami na jednotný náboj boli [[ihlovka|ihlovky]] ([[Dreyse]], [[Chassepot]]). Náboj je tvorený papierovým obalom, ktorý obsahuje náplň prachu a strelu. Na dne strely je umiestnená zápalka citlivá na nápich. Záver pušky (je to jedna z prvých zadoviek - pušiek nabíjaných cez dno hlavne) obsahuje dlhú ihlu, ktorá preniká prachovou náplňou až k zápalke v dne strely. Zavedenie ihloviek malo veľký vplyv na taktiku pechoty, ihlovky predovšetkým strieľali rýchlejšie, až desať krát za minútu a strelec nemusel pri ich nabíjaní stáť, takže poskytoval výrazne menší cieľ.
Prvé jednotné náboje v podobe, ako ich poznáme dnes, vytvoril v roku 1812 francúz [[Jean Samuel Pauli]] - nábojnica bola vysústružená z mosadze. V roku 1835 ďalší francúz, [[Casimir Lefaucheaux]] vytvoril náboj s papierovou nábojnicou s
Puškových a pištolových nábojov so stredovým zápalom vzniklo pôvodne niekoľko typov - Perrin, Benet, Schneider a iné, ale časom sa presadili dva, nazývané podľa svojich tvorcov [[Edward M. Boxer|Boxer]] a [[Hiram Berdan|Berdan]]. Zápalka Berdan patentovaná v roku 1866 pozostáva z mosadzného kalíšku s traskavou zložou zalisovaného do dna nábojnice. Kovadlinka je vytvarovaná priamo z materiálu nábojnice. Takéto usporiadanie má väčšina moderných puškových a pištolových nábojov, ktoré majú nábojnice vyrobené z ocele alebo mosadze. Zápalka Boxer patentovaná v roku 1869 obsahuje kovadlinku ako súčasť zápalky. V dnešnej dobe sa zápalka Boxer používa predovšetkým v brokových, signálnych a iných nábojoch, ktorých nábojnice sú vyrobené z menej pevných materiálov, ako plast, papier či hliník.
Riadok 37:
Na rozdiel od nábojov pre ručné strelné zbrane, ktoré sa raz a navždy stali jednotné - so strelou spojenou s nábojnicou do jedného celku, delostrelectvo nikdy neopustilo ani koncepciu deleného streliva - so strelou a nábojnicou oddelenou. Používa teda všetky tri typy nábojov - jednotný náboj, polojednotný náboj i delený náboj. Dôvodov pre takýto prístup je mnoho.
Jednotný delostrelecký náboj je výhodný pre určité kalibre zbraní, ktoré vedú paľbu vždy za približne rovnakých podmienok a vždy rovnakej počiatočnej rýchlosti strely - napríklad tankové a protitankové kanóny, protilietadlové kanóny, delá pobrežnej obrany a podobne. Výhodou jednotného náboja je dobrá manipulácia so strelivom, a z toho
Delený delostrelecký náboj má naopak výhody v prípade, že sa požaduje veľký rozsah počiatočných rýchlostí strely (to je typické napríklad pre húfnice) alebo je hmotnosť nábojky a strely vysoká a prevyšuje fyzické možnosti obsluhy pri manipulácii so strelivom (typické pre delá veľkých kalibrov - napríklad delá hlavného kalibru na vojnových lodiach) . V oddelenej nábojke je možné jednoducho zmeniť množstvo prachovej náplne - náplň je rozdelená na niekoľko častí, podľa požadovanej počiatočnej rýchlosti strely sa časť prachovej náplne z nábojky jednoducho odoberie.
| |||