Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Erakis (diskusia | príspevky)
→‎Invázia: malé dopln.
Riadok 42:
Výcvik sprevádzalo množstvo problémov, ktoré pramenili hlavne z rozporov medzi exulantmi. Mnohí z nich boli bývalý vojaci Batistovej armády a dostavali sa do konfliktov s tou časťou exulantov, ktoré boli počas revolúcie k Batistovi v opozícii. Ani politicky predstavitelia proticastrovskej exilovej opozície, ktorí mali po úspechu invázie prevziať na Kube moc, neboli jednotní a CIA musela vynaložiť veľkú snahu, aby sa spojili. Definitívne sa to podarilo až v marci 1961, keď bola oficiálne založená exilová kubánska vláda pod názvom ''Kubánsky revolučný koncil''. Jej lídrom sa stal [[José Miro Cardona]], bývalý predseda kubánskej vlády, ktorý sa tak mal v očiach svetovej verejnosti stať aj hlavným politickým veliteľom invázie (hoci v skutočnosti na ňu žiadny vplyv nemal).
 
Celá akcia bola finančne veľmi dobre zabezpečená. Časť financií pochádzala nepriamo od americkej vlády, časť zabezpečila skupina amerických kongresmanov a úradníkov v penzii, no napr. aj niektorí bohatí kubánsky exulanti, či dokonca mafia, ktorá po revolúcii prišla o veľké zisky z kasín v Havane. Kubánsky exulanti tak vďaka tomu mali k dispozícii veľké množstvo zbrani a vybavenia, vrátane protilietadlových diel, obrnených transportérov, niekoľko ťažkých tankov typu [[M4 Sherman]], či vyše 20 lietadiel typu [[Douglas A-26 Invader|B-26 Invaders]], ktoré boli vyradené z americkej armády. Kubánske sily mali v tom čase pomerne zastarané letectvo, ktoré obsahovalo niekoľko desiatok lietadiel typu B-26 Invader, [[Hawker Sea Fury]] a [[Lockheed T-33]], všetky pochádzali ešte z čias Batistu. Ich pozemné vojsko však bolo vybavené pomerne dobre, keďže na začiatku roku 1961 dostali zo Sovietskeho zväzu rozsiahlu vojenskú pomoc vo forme tankov [[T-34]], [[IS-2]] a [[SU-100]], ako aj množstva ťažkej delostreleckej techniky.
[[Súbor:CheyFidel.jpg|right|thumb|[[Fidel Castro]] a [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]] v roku [[1961]]]]
Napriek všetkej snahe CIA o utajenie Kubánsky bezpečnostný aparát dlhodobo tušil, že sa invázia pripravuje. Jednak vďaka vlastnej spravodajskej sieti, ktorá operovala v Miami, jednak aj vďaka zverejňovaním špekuláciám samotnej americkej tlače, podrobnejšie informácie o chystanej akcii dala kubánskej vláde údajne aj [[KGB]] (hoci sa to dodnes jednoznačne nepotvrdilo). Na Kube sa navyše od začiatku apríla 1961 začal zvyšovať počet sabotážnych a teroristických akcii, uskutočňovaných prevažne kubánskymi agentmi CIA. (napr. len niekoľko dni pred inváziou bol zapálený obchodný dom El Encanto v Havane, pričom zahynul 1 človek a mnoho bolo zranených). Tieto akcie súviseli hlavne zo snahou zamestnať a zneistiť kubánsky režim.