Filip IV. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: tr:IV. Filip (Fransa)
Pescan (diskusia | príspevky)
d rímsko-katolícky → rímskokatolícky
Riadok 34:
== Poľovačka na peniaze ==
[[Súbor:CoinPhilippeLeBel.JPG|left|thumb|Zlatá minca Filipa IV]]
Filip Pekný poznal jedinú finančnú zásadu: obstarať peniaze všetkými možnými spôsobmi. Zavádzal nové [[Daň|dane]]: mimoriadnu daň, akúsi daň z obratu; daň z príjmu, ktorá ide na „obranu kráľovstva“; konfiškácie. V roku 1306 boli pozatýkaní všetci [[Židia]], ich majetky boli skonfiškované a sami boli vypovedaní z francúzskeho územia. Ako ďalšie finančné obete nasledovali [[Lombardia|lombardskí]] bankári a bohaté opátstva. Jeho nepriatelia z radov katolíckej cirkvi ho odsudzovali ako márnotratníka. Devalvuje mince. Keď uvalil dane aj na francúzsky klérus, nasledovali protesty rímsko-katolíckejrímskokatolíckej cirkvi a pápežovho okolia. Pápež [[Bonifác VIII.]] na to reagoval vydaním buly ''Clericis laicos'', ktorá zakazovala laikom zdaňovať klérus pod hrozbou exkomunikácie. Aby vzdoroval pápežovi, Filip zvolal snem biskupov, šľachticov a parížskych mešťanov, predchodcu [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálnych stavov]], ktoré sa prvýkrát zišli počas jeho vlády. Ich jedinou úlohou bolo schválenie nových daní.
 
Filip z tohto sporu s pápežom vyšiel víťazne. Proti pápežovi vyslal svojho ministra Viliamoma Nogareta s príkazom zatknúť Bonifáca, priviesť ho do Francúzska, kde ho chcel prinútiť odstúpiť. Starý pápež s podlomeným zdravím však túto potupu neprežil. Na druhý deň zomrel. Na Petrov stolec bol na jeho miesto v roku [[1303]] zvolený [[Benedikt XI.]], od ktorého si Filip sľuboval spoluprácu a podriadenosť. Keďže ani nový pápež sa nehodlal kráľovi podriadiť, po jeho smrti (už na druhý rok) presadil za pápeža Francúza. V roku [[1305]] sa ním stal arcibiskup Bertrand de Goth (pápež [[Klement V.]]). Loajalitu nového pápeža a kontrolu nad ním si Filip poistil o.i. tým, že v roku [[1309]] presídlil pápežský úrad do juhofrancúzskeho [[Avignon]]u. Takmer sedemdesiat rokov (do roku [[1378]]) trvajúce obdobie v dejinách rímskokatolíckej cirkvi, kedy nebol sídlom jej hlavy Rím, vošlo do histórie pod názvom [[avignonské zajatie pápežov]].