Anton Habovštiak: Rozdiel medzi revíziami

|Dátum narodenia = [[24. september]] [[1924]]<br />{{SVK}}

|Dátum úmrtia = [[14. apríl]] [[2004]]<br />{{SVK}}

Narodil sa v obci [[Krivá]] [[Orava (región)|na Orave]] 24.9. septembra [[1924]] v [[roľník|roľníckej]] rodine. Navštevoval Gymnázium v [[Trstená|Trstenej]] a v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a v rokoch [[1946]]-[[1951]] filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v [[Bratislava|Bratislave]].

Po ukončení štúdia na fakulte pracoval do roku [[1994]] v [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra|Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra]] [[SAV]]. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia [[Gemer|Gemeru]]u.

Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci ,,''Atlas slovenského jazyka”jazyka''. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod [[slovenský jazyk|slovenského jazyka]] vôbec a na základe slovotvorných prejavoch považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie.

Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú ,,''Oravské nárečia”nárečia'', ,kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj [[dedina|dedín]] od miestnych [[rozprávač|rozprávačov]]. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci ,,''Oravci o svojej minulosti”minulosti'', kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach.

Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzi-národnommedzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s [[roľník]]mi, [[pastier]]mi, [[drevorubač]]mi, [[pltník]]mi a [[remeselník]]mi zachytil stovky najrôznejších [[povesť|povestí]], [[rozprávka|rozprávok]] aj [[mýty|mýtov]], ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh.

Ako prvá mu vyšla v roku [[1963]] zbierka: ,,''Pastierik a zbojníci”zbojníci''. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: ''Poklad nad všetky poklady'', ''O kaštieli v šírom poli'', ''Tri píšťalôčky'', ''Kukučkine slzy'', ''Zakliate ovečky pod Rozsutcom'' a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: ''Dni sviatočné a všedné'', ''Oravské chodníčky'', ''Kráľ nad kráľmi sa narodil'' a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román ,,''Plátenícka pieseň”pieseň'' zo života oravských [[plátenník]]ov z hornej [[Orava|Oravy]]. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: ''Volanie domova'', ''Aj také sú božie cesty'', ''Mať moja , mať moja'' a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla [[2004]] v Bratislave.

Manželka '''Katarína Habovštiaková''' napisalanapísala autobiografické dielo ''Môj život s Antonom Habovštiakom'' ([[2009]]) v ktorom sumarizuje manželovu prácu a životné osudy.<ref>{{cite web|url=http://orava.sme.sk/c/5024658/habovstiak-od-nas-uplne-neodisiel.html|title=Habovštiak od nás úplne neodišiel|publisher=orava.sme.sk|date=19. september 2009}}</ref>