Odesa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 86:
}}
[[Súbor:Odesa_Opera_2006.JPG|náhľad|Budova opery v Odese]]
'''Odesa''' ({{V jazyku|rus|Одесса|Odessa}}; {{V jazyku|ukr|Одеса|Odesa}}, [[gréčtina|gr.]] ''Οδησσός-Odissos'') je mesto v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]], na brehu [[Odeský záliv|Odeského zálivu]] [[Čierne more|Čierneho mora]]. Má približne 1 153 000 obyvateľov (v roku [[2005]]). Odesa je tretím najväčším mestom na Ukrajine (po [[Kyjev]]e a [[Charkov]]e). Je najväčším [[prístav]]om Ukrajiny a najväčším mestom na pobreží Čierneho mora. [[8. máj]]a [[1965]] bol mestu udelený titul [[hrdinské mesto]].
 
== Dejiny ==
NaOblasť územíbola dnešnejv Odesy[[starovek]]u sapôvodne vosídlená minulosti[[Dáci|Dákmi]] nachádzalaa [[Staroveké GréckoSkýti|starogréckaSkýtmi]], no asi v 7. stor. tu [[Gréci]] založili kolóniu kolónia''Odessos'', zvyšky ktorej boli nájdené priamo pod dnešným Primorským bulvárom. Archeologické výskumy potvrdzujú existenciu spojenia medzi Odeským regiónom a východným stredomorím. Mesto neskôr patrilo pod vplyv [[Rímska ríša|Rímskej ríše]], v 3. stor. bolo pravdepodobne podmanené [[Góti|Gótmi]] a [[Heruli|Herulmi]]. V stredoveku sa teritórium Odesy nachádzalo pod vládou kočovných kmeňov ([[Pečenegovia|Pečenegov]], [[Polovci|Polovcov]]), [[Zlatá horda|Zlatej Hordy]], [[Krymský chanát|Krymského chánstva]], Veľkého Litovského kniežaťa aja konečne [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].
 
Prvé písomné zmienky o osídlení Odesy (Chadžibee, Kačibejev) sa datujú od roku [[1415]]. Podľa jednej hypotézy bolo mesto založené koncom 14. storočia veľkým litovským kniežaťom Vitovtom. Chadžbej bol pod priamou nadvládou Osmanskej ríše po roku [[1529]], a bol časťou regiónu známeho ako [[Jedisan]]. V polovici 18. storočia [[Turci]] premenovali pevnosť vna Chadžibee na Jeni-Dunja.
 
Nariadením imperátorky [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] z [[27. máj]]a [[1794]] po pripojení sa k impériu bolo založené mesto a prístav Odesa. Najviac osadníkov boli [[Moldavci]], [[Gréci]] a [[Albánci]]. V 19. storočí sa mesto úspešne rozvíjalo ako obchodný prístav a v súvislosti s exportom obilnín, sa Odesa stala jedným z najväčších obchodných centier štátu. Počas jedného storočia sa zmenila Odesa zo skromného sídla na centrum Nového Ruska a štvrté najväčšie mesto v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]] (po [[Sankt Peterburg]]u, [[Moskva|Moskve]] a [[Varšava|Varšave]]) a stala sa centrom Chersonskej gubernie. Mesto osídlilo mnoho národností. Žili tu [[Gréci]], [[Albánci]], [[Tatári]], [[Turci]], [[Rusi]], [[Taliani]], [[Francúzi]], [[Nemci]], [[Bulhari]], [[Ukrajinci]], [[Židia]]. V meste vznikla grécka škola, uchýlilo sa sem mnoho gréckych vlastnecov, ktorí tu vytvorili tajný spolok [[Filiki eteria]] (Spoločnosť priateľov), ktorá organizovala [[grécke povstanie|Grécku vojnu za nezávislosť]].
 
Po [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcii]], v polovici januára roku [[1918]] [[Boľševik|boľševici]] uskutočnili vojenský prevrat a kontrolu nad mestom prevzala sovietska vláda. [[14. marca]] [[1918]] do Odesy vtrhli rakúske vojská a vláda sovietov bola zvrhnutá. Po prehre v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] a v súvislosti s revolúciou v Nemecku a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]], rakúske vojská odišli z Odesy. [[2. decembra]] 1918 do Odesy prišli rôznorodé vojská štátov Dohody - srbské, francúzske, grécke. Pod záštitou vojsk Dohody, vojská Dobrovoľnej armády 18. marca 1918 vytlačili z Odesy vojská [[Simon Petľura|Petľurovcov]]. Avšak s nástupom boľševikov, Dohoda a Dobrovoľná armáda 6. apríla 1919 opustili Odesu. Do mesta prišli oddiely atamana Grigorjeva a nastolili sovietsku vládu, ktorá trvala do 23. augusta 1919, kedy do mesta sa opäť vrátili vojská Dobrovoľnej armády. 7. februára 1920 sa moci v meste opäť chopila sovietska vláda.
 
Dnes je Odesa moderným mestom, obývaným hlavne [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a [[Rusi|Rusmi]], menšiny tvoria [[Židia]], [[Gréci]], [[Nemci]], [[Francúzi]], [[Rumuni]], [[Arméni]], [[Turci]], [[Arabi]] a [[Gruzínci]].
 
== Iné projekty ==