Mundžak červený: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{na úpravu}}
[[Súbor:PereDavidLyd.jpg|thumb|right]]
'''Mundžak červený''' (iné názvy: '''mundžak indický, muntžak červený, muntžak indický, muntiak červený, muntiak indický'''; lat. ''Muntiacus muntiak'') je malý druh z čeľade [[jeleňovité]].
 
Na úrovni lopatiek dorastá do výšky čosi nad pol metra a váži od 15 do 30 kg. Mundžak patrí k najstarobylejším druhom jeleňov. Má krátke rožky na neveľkých kostných výrastkoch pokrytých mäkkou kožou. Primitívne sú aj jeho zuby, pričom sa mu zachovala hrozivá zbraň- tesáky. Keď ho napadne dravec, bráni sa kopytami. Toto zviera je veľmi plaché a nerado sa pohybuje po otvorenom teréne.Jeho správanie sa podstatne líši od správania iných príslušníkov čeľade jeleňovitých:lane mundžaka sa nezoskupujú do veľkých stád a netúlajú sa ďaleko od rodných miest. Zďaleka sa vyhýbajú kontaktu s inými zvieratami a človek obyčajne nájde iba ich stopy alebo začuje len praskot vetvičiek v kroví, ktorým prechádzajú. Uvidieť dva alebo tri mundžaky pospolu je veľká vzácnosť. Môžeme však počuť ich hlasy. Výrazne sa odlišujú od hlasov iných druhov jeleňov:je to niekoľko prenikavých zvukov, privysokých na to, že ich vydáva jeleň. Pripomínajú psí brechot, a preto mundžakovi prischlo aj meno "štekajúci jeleň". Lane privádzajú mládatá na svet v auguste až septembri. Matka ich starostlivo ukrýva v nepreniknuteľnej húštine. Samica oblizuje svoje mláďatá dlhým drsným jazykom. Taký dlhý jazyk pomáha mundžakom dočiahnuť vysoké konáre a listy. Mláďatá ju čoskoro začnú sprevádzať na potulkách lesom. Mundžak je veľmi pripútaný k rodným miestam a zväčša v nich zotrvá celý svoj život. Dokonca chodieva po tých istých chodníkoch, z ktorých časom vyšliape trvalé cestičky.