Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklepy |
d robot Zmenil: sr:Лидија; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[
'''Lýdia''', [[Gréčtina|gr.]] ''Λυδία'', bola starovekým [[štát]]om na západe [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Obývali ho [[Lýdi]] ([[Gréčtina|gr.]] ''Λυδοί-Lydi'') národ [[Indoeurópska kultúra|indoeurópskeho pôvodu]], ktorý používal [[Grécka abeceda|grécku abecedu]].
Lýdi sa do [[Anatólia|Malej Ázie]] dostali pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]] a podľa niektorých názorov vytvárali s [[Frýgovia|Frýgmi]] a [[Gréci|Grékmi]] jednu jazykovú a národnú skupinu.
Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola [[Lýdčina]] patriaca do skupiny chetitsko-luvijskych jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka [[Gréčtina|gréčtine]]. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola [[Kybele]] Matka zeme pôvodne Frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii a jej syn a súčasne milenec [[Attis]]. Mytológia sa stala
Prvýkrát sa o Maeonii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia do troch dynastii, Tantalovskej, Hérakleovskej a Mermnovskej. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes (kráľ Maeonie)|Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maeonia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydus]]. [[Tantalos (Broteov syn)|Tantalos]] vládnuci v lýdskom meste [[Sipylos]] vnuk [[Tantalos|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare je posledným
Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša|Chetitskej ríše]] zapríčinenej vpádom tzv. morských národov boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky [[Hermos]]. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene [[Frýgovia|Frýgov]], ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom [[Sardy]]. Bol to dôsledok vpádu [[Kimerovia|Kimeriov]], ktorí zničili Frýgiu a spolu s [[Tráci|tráckymi]] kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď [[Hérakleovci|Hérakleovcov]] nahradili [[Memnovci|Mermnovci]]. Ich prvým vládcom sa stal [[Gyges|Guggu]] (gréc. [[Gyges]]), ktorý vládol od 687 do 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn [[Ardys II.|Ardya]] ([[Ardys II.]]) vládnuci od roku 652 do 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci [[Sadyattes]] a [[Alyattes II.]]. Tieto vojny opisoval vo svojich dejinách [[Herodotos]]. Lýdovia dobyli aj grécku [[Izmir|Smyrnu]]. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ [[Kyaxares]]. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej, alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28.mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke [[Halys]] a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.
[[
Moc Lýdie najviac vzrástla za vlády kráľa [[Kroisos|Kroisa]] (560-546 pred Kr.), ktorý využil vzostup gréckeho námorného obchodu. Postupne vytláčal [[Feničania|Feničanov]] z východnej časti Stredozemného mora a Lýdia sa stala prostredníkom tovarovej výmeny medzi gréckym a východným svetom. Využila pritom aj svoje bohaté náleziská [[zlato|zlata]]. Z Lýdskeho zlata sa už v roku 660 pred Kr. začali po prvý raz na svete raziť [[minca|mince]].
Kráľ [[Kroisos]], legendárny boháč a údajne obeť zle vyloženej veštby delfskej Pýtie, ktorá mu predpovedala, že zničí mocnú ríšu, zaútočil v roku 546 pred Kr. na perského kráľa [[Kýros II.|Kýra II.]] a podľahol mu. Skončila tým nezávislosť lýdskeho štátu, ktorý sa stal súčasťou [[Staroperzská ríša|Perzskej ríše]]. Veštba bola pravdivá, no Kroisos zničil svoju vlastnú ríšu.
Po vpáde [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] v roku 334 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou jeho ríše a neskôr súčasťou ríše Seleukoucov. Potom patrila do gréckeho [[Pergamon|Pergamského kráľovstva]]. Počas gréckej hellenistickej doby sa v Lýdií usadilo veľké množstvo [[Gréci|Grékov]] z rôznych končín stredomoria, ktorí tu založili grécke mestá ako [[Alasehir|Filadelfia]] či [[Thyatira]] a usadili sa aj v starých lýdskym mestách, aj v [[Sardy|Sardách]]. Gréci sa s Lýdmi pomiešali a lýdsky národ zanikol spolu s lýdskym jazykom. Od roku 133 pred Kr. sa Lýdia stala súčasťou rímskej provincie Ázia. Počas tejto doby sa tu rozmohlo [[
V 15. stor. oblasť definitívne ovládli Turci. Počas tureckej doby väčšina dovtedy gréckych obyvateľov prestúpilo na islam a poturčilo sa. [[Turci]] zničili aj mesto [[Sardy]], ktoré dovtedy prosperovalo. Územie Lýdie patrilo pod správu mesta [[Aydin]]. Do roku 1923 tu žila menšina kresťanských [[Gréci|Grékov]]. Niektorí z nich boli potomkovia pôvodného obyvateľstva ktoré tu žilo pred príchodom Turkov, iní sem prišli v 16.-18. stor. z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z pevninského [[Grécko|Grécka]].
== Zdroje ==
* [[Herodotos]], ''Historia 1,74.''
* [[Homér]], ''Iliada II,865.''
Riadok 26:
[[Kategória:Lýdia (štát)]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
{{Link GA|zh-classical}}
Řádek 69 ⟶ 70:
[[sh:Lidija]]
[[sl:Lidija]]
[[sr:Лидија
[[sv:Lydien]]
[[th:ลิเดีย]]
|