|
'''Psychológia''' (z gréčtiny ''psyché'' = duša, ''logos'' = slovo) je [[veda]] študujúca [[duša|duševné]] javy. Psychické (duševné) javy sa tradične členia ďalej na psychické [[proces]]y, [[stav]]y a [[vlastnosť|vlastnosti]]. Toto samostatné členenie je iba abstraktné, všetky javy fungujú vo vzájomnej súčinnosti ako celok.
== Dejiny ==
ZÁKLADY VŠEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE
Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o [[duša|duši]], pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne [[duša]] je. Podľa [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] bola psychológia náuka o duši<ref>Legowicz, J.: ''Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie.'' Bratislava, Obzor 1972. 668.</ref>. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. <ref>''Stručný psychologický slovník''. Bratislava, Pravda 1987. 288 s., s. 168</ref>
Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.
Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - [[psychiatria]].
PSYCHOLÓGIA - VEDA O ČLOVEKU A JEHO PSYCHIKE
Ako moderná [[veda]] skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkým [[fyziológia]], [[bunková biológia]], [[neurobiológia]], [[biochémia]] a [[štatistika]]. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.
(* Samostatná veda - 19. storočie.
R. 1879 - prvé psychologické laboratórium v Lipsku /Wilhem Wundt skúmal vedomie/.
Na území Slovenska - r. 1928 - psychotechnický ústav v Bratislave / Anton Jurovský/ )
Napriek tomu, že psychológia nemá hmotný predmet skúmania, je možné dokázať jej opodstatnenie vďaka vonkajším prejavom správania človeka a zmenami správania po psychologickej intervencii.
Psyché = životná sila, duša, logos =veda
Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je psychológia záverečná časť [[filozofia subjektívneho ducha|filozofie subjektívneho ducha]], filozofická veda, ktorej predmetom je [[duch]] v podobe dialektickej syntézy [[duša|duše]] a [[vedomie|vedomia]], a to vo forme [[teoretický duch|teoretického ducha]], praktického ducha a slobodného ducha. Psychológia má preskúmať jednotlivé schopnosti ducha.<ref>Major, L. - Sobotka, M.: ''G. W. F. Hegel život a dílo''. Praha, Mladá fronta 1979. 224 s.</ref>
Psychológia - patrí do skupiny hoministických vied, vied o človeku.
Predstavuje sústavu vedeckých disciplín zaoberajúcich sa štúdiom psychiky, je to veda o duševných javoch, o prežívaní a správaní
Psychika - funkcia vyššej nervovej sústavy reagovať na okolitý aj vnútorný svet človeka
Úrovne psychiky:
1. Prežívanie - predstavuje vnútorný svet človeka, ktorý je pomocou sebapozorovania dostupný iba jemu samotnému, pričom dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života.
Predmet prežívania:
a/ vonkajší svet
b/ stav vlastného organizmu
c/ stav mysle
Kategórie prežívania:
a/ obsahy vedomia ( pocity, vnemy, predstavy...)
b/ city ( nálada, afekt...)
c/ snahy ) vôľa, hodnotová hierarchia ...)
2. Správanie - vonkajšie, pozorovateľné prejavy človeka, ktoré sú prístupné aj iným ľuďom. Je to odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí, pričom predstavuje prispôsobovanie organizmu či osobnosti podmienkam.
Kategórie prežívania:
a/ výraz ( mimika, pantomíma)
b/ reč ( intonácia, tempo...)
konanie
Typ správania:
a/ expresívne ( skutočné, bezprostredné)
b/ adaptívne ( predstierané)
V psychike sa prežívanie a správanie prejavuje jednotne ako psychické procesy ( pozornosť, vnímanie, predstava, pamäť, myslenie, reč, emócie, city, motivácia , snaha, vôľa)
Psychologické disciplíny:
- Pracovná psychológia - špecifickými metódami identifikuje črty a vlastnosti ľudí a konfrontuje ich s požiadavkami na ich prácu.
- Ergonómia - projekcia zariadení z hľadiska primeranosti k fyziologickým a psychologickým danostiam človeka
- Klinická psychológia - diagnostika ochorení, určovanie príčin pri ich odstraňovaní
- Experimentálna psychológia - skúma zákonitosti psychiky, poznatky využíva v praxi
- Poradenská psychológia - pomoc v oblastiach praktického života
- Sociálna psychológia - konflikty v medziľudských vzťahoch
- Psychológia osobnosti
- Pedagogické psychológia . . .
Vývin psychiky
Vývin- proces objavovania istých znakov a javov, proces ich rastu a postupnej zmeny od jednoduchého k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu.
Vývin psychiky - proces postupných zmien v psychike ( na biologickej aj psychologickej rovine), uskutočňujú sa v čase a ich pôsobením sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Podstata vývinu psychiky:
1. Socializácia - napomáha človeku vpraviť sa do spoločenského prostredia v ktorom žije ( výchova, sebavýchova, zvnútorňovanie). V procese vývinu si ľudský jedinec osvojuje vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania, platné v spoločnosti.
2. Individualizácia - jedinec sa stáva sám sebou, individualitou s nikým nezameniteľnou.
Činitele vývinu:
1. Dedičnosť - genetická výbava daná jedincovi od okamihu počatia. Vývin vlastností a znakov sa však prejavuje až v určitom prostredí.
Genotyp - súbor zdedených génov
Fenotyp - prejavenie genotypu v konkrétnych podmienkach = vznik vlastností.
2. Prostredie - súbor všetkých podnetov, ktoré jedinec prijíma od počatia po smrť (výchova, učenie...)
Ak berieme do úvahy čas pôsobenia prostredia, hovoríme o senzitívnom období vývinu
= organizmus je zvlášť vnímavý na pôsobenie určitých podnetov.
Všetky vlastnosti človeka vznikajú interakciou dedičnosti a prostredia.
Učenie je cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, foriem správania a osobných vlastností.
Druhy učenia:
Habituácia - prispôsobenie sa podnetom
Asociačné učenie - vytvorenie spojenia, súvislosti medzi naučeným a pôsobiacim
Intelektuálne učenie - osvojovanie vedomostí
Motorické učenie - zručnosti, motorika
Sociálne učenie - osvojovanie si spôsobov sociálneho správania
Mimovoľné - spojené s pragmatickými skúsenosťami
Imitačné - napodobňovanie
PSYCHICKÉ PROCESY. Pocity, vnemy, predstavy a myslenie ako poznávacie procesy
Poznanie - odraz sveta ako objektívnej reality vo vedomí človeka.
Vedomie – stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety, súhrn subjektívnych skúseností, tok psychických podnetov, ktoré sa stále striedajú / bdelý stav mysle/.
Pociťovanie
Predstavuje najjednoduchší poznávací proces. Jeho výsledkom sú pocity.
Pocit je zmyslovým odrazom relatívne jednoduchej vlastnosti objektu alebo procesu priamo pôsobiacej na zmyslový receptor zvonku alebo zvnútra organizmu / farby, zvuky, vône, chute, dotyky, teplota, poloha, pohyby vlastného tela/.
Pocity triedime do skupín podľa zmyslových orgánov:
- pocity prameniace z vonkajšieho prostredia organizmu / dotykové, tepelné, bolesťové, chladové, chuťové, sluchové, čuchové , zrakové/
- pocity prameniace z vnútorného prostredia /telesná poloha, pohyb, orgánové/.
Pociťovanie je vrodené.
Vnímanie / percepcia/
Je nadobudnuté. Je najmä výsledkom učenia, motivácie, postojov a iných psychických činiteľov. Sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím. Je procesom utvárania vnemov – subjektívnych komplexných odrazov reality.
Tento proces zahŕňa spracovanie podnetov v zmyslových orgánoch a ich ďalšie spracovanie v príslušnom mozgovom centre. U ľudí existujú výrazné rozdiely vo vnímaní na základe vrodených faktorov ale aj učenia a tréningu / slepci, ochutnávači.../
K základným vlastnostiam vnímania patrí:
a/ celostnosť / vnemy sú vždy odrazom nejakého celku – bronzová socha /
b/ výberovosť / na základe usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré zo všetkých podnetov – hudba na koncerte či hudba ako zvuková kulisa/
c/ významovosť – podnety vnímame ako nositeľov určitého významu – medzi tvárami na ulici zaregistrujeme tvár známeho človeka/
d/ subjektívnosť / závislosť od vnímajúceho jedinca/
Pri porozumení vnímania majú významnú úlohu ilúzie vnímania, zrakové klamy a reverzibilné figúry.
Predstavy a obrazotvornosť
Kým vnem je názorný / zmyslami tvorený/ obraz objektu, ktorý v danej chvíli priamo pôsobí na zmyslové orgány, predstava je taktiež psychicky názorný obraz, ale je obrazom momentálne alebo ani v minulosti nevnímaných javov. Rozlišujeme dva druhy predstáv:
- spomienková predstava – obraz toho, čo človek vnímal
- fantazijná predstava / predstava obrazotvornosti – je pretvorením obrazov získaných vnímaním/.
Obrazotvornosť - umožňuje chápať javy utváraním predstáv o nich pomocou opisu alebo iných znakov. Pomáha dotvárať neúplné alebo nejasné vnemy a poznatky. Zapája sa aj do myšlienkového postupu pri objavovaní nového riešenia, stavaní hypotéz, pri riešení matematických a technicko-konštrukčných úloh. Ovplyvňuje aj citový život / vytvára bohaté citové zážitky/.
Myslenie / pojmové poznanie/ vyrastá zo zmyslového poznania a vytvára pojmy, ktoré sú osobitným prepracovaním zmyslových údajov. Je zavŕšením poznania. Má charakter vnútornej reči. Je najvyšším stupňom poznávacích procesov.
Myslením človek poznáva skutočnosť hlbšie a mnohotvárnejšie, poznáva podstatné vlastnosti a vzťahy vecí, cieľavedome riadi svoju činnosť a rieši životné úlohy. Je to najvyšší regulátor činnosti človeka a jeho vzťahov s prostredím. Nerozlučne súvisí s rečou, pričom slovo je prostriedkom prepracovania zmyslových zážitkov do pojmovej podoby.
Rozlišujeme dva druhy myslenia:
a/ konvergentné – používame známe a zaužívané spôsoby riešenia
b/ divergentné – má tvorivý charakter, objavujeme ním nové, originálne riešenia.
Myslenie je zároveň narábanie s pojmami, pričom využíva celý rad kognitívnych operácií:
a/ analýzu – rozbor, rozklad problémovej situácie na jednotlivé zložky
b/ syntézu - jednotlivé zložky sa spájajú do celku
c/ abstrakciu - vyčleňujeme podstatné prvky alebo znaky, jej výsledkom je vytvorenie pojmu
d/ diferenciáciu - proces rozlišovania
e/ generalizáciu – proces zovšeobecňovania toho, čo je spoločné.
Všetky tieto procesy sa zúčastňujú na pojmotvorbe – procese vytvárania pojmov.
Pojem – slovne vyjadruje podstatné charakteristiky nejakej skupiny alebo javov.
Charakteristickou črtou myslenia je jeho spätosť s rečou, nemôžeme ho však s rečou stotožňovať, pretože narába aj s vnemami a predstavami.
Myslenie pri riešení problémov niekedy využíva metódu pokusu a omylu, môže sa uskutočniť aj formou vhľadu / náhle pochopenie vzťahu medzi prvkami problémovej situácie/ .
Podobne sa uplatňuje aj intuícia, pri ktorej dochádza k akémusi „dozrievaniu“ riešenia v podvedomí.
Pamäť
Skladá sa z procesu vštepovania, uchovávania a obnovovania / aktualizovania / psychických zážitkov, operácií a motorických úkonov. Je nevyhnutnou podmienkou poznania, učenia, cieľavedomého konania a duševného vývinu jedinca. Bez pamäti by nebolo možné využívať skúsenosti. Aj myslenie je možné len preto, že si človek uchováva obrazy javov v názornej
i rozumovo-abstraktnej podobe . Pamäť možno preberať aj z hľadiska psychológie osobnosti ako schopnosť.
Rozlišujeme viacero druhov pamäti , napríklad podľa vstupov informácie /zraková, sluchová pamäť . . ./, podľa podnetov / mená, čísla, tváre .../, empirickú / skúsenostnú/ pamäť a reproduktívnu pamäť / je zameraná na vedomosti/ Pri každom druhu pamäti sa prebiehajúci proces uskutočňuje v ultrakrátkej / telefónne číslo/, krátkodobej / niekoľko desiatok sekúnd/ a dlhodobej pamäti. Pamäť pracuje na základe kódov ktoré možu mať charakter:
a/ sémantický / lingvistický/ - napr. 3x7 = 21, je január, bude február ...
b/ ikonický charakter – obrazový / tvár priateľa, plán mesta/
c/ epizodický charakter – ukladajú sa informácie, ktoré sa človeka bezprostredne týkali
Mechanická pamäť – spojenia sú vytvárané opakovaním bez vzájomného vzťahu.
Logická pamäť – predpokladá porozumenie vzájomných súvislostí.
Motorická pamäť – osvojovanie si zručností.
Verbálna pamäť – slúži na uchovávanie slovných informácií.
Fázy pamäťového procesu:
1. Zapamätávanie / utváranie zmien, stôp/
2.Uchovávanie a zabúdanie / podržanie, trvanie stôp, narúšanie/
3. Vybavovanie - reprodukcia / vybaví sa prostredníctvom iných zážitkov/
- znovupoznanie / vybavenie pri priamom pôsobení objektu/
4. Zabúdanie
Pozornosť
Sama o sebe nič nezobrazuje, ale je nevyhnutnou podmienkou tvorenia poznávacích obrazov.
Je to tá stránka duševnej činnosti, ktorá sa prejavuje vo výberovom zameriavaní a koncentrácii vedomia na isté javy , vylučuje nevhodné vplyvy a vnáša do celej činnosti poriadok, postupnosť.
Podmieňuje fungovanie učenia, pamäti a myslenia. U jedinca ju môže ovplyvniť motivácia, jeho psychofyziologický stav, novosť alebo nápaditosť podnetu.
Rozlišujeme zámernú a mimovoľnú pozornosť. Jej dôležitou črtou je selektívnosť / výberovosť/ .
Črty pozornosti:
a/ rozsah / množstvo jednotlivých prvkov, ktoré je človek schopný postrehnúť súčasne/
b/ koncentrácia / závisí od motivácie ale aj od individuálnej odolnosti voči rušivým vplyvom/
c/ stálosť / ovplyvňuje ju záujem človeka ale tiež vplyv podnetu, jeho jednotvárnosť či rozmanitosť/
d/ intenzita pozornosti / jej úroveň môže kolísať = oscilovať, môže byť raz väčšia, inokedy menšia/
e/ fluktuácia = flexibilita /prenášanie pozornosti z jedného predmetu či javu na iný alebo rýchle prepínanie medzi nimi , napríklad aj pri hre si uvedomíme hroziace nebezpečenstvo/.
OSOBNOSŤ
Predstavuje samoregulovaný systém. Individuálne a jedinečne kombinované psychické charakteristiky sa utvárajú v interakcii dedičného a získaného. Prejavujú sa hlavne v systéme vonkajších vzťahov.
Charakteristiky osobnosti:
1. Črty – umožňujú predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu. Majú ráz trvalej charakteristiky.
2. Schopnosti – sú osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti. Pre každú osobnosť existuje jej osobný strop – úroveň, ktorú je schopná dosiahnuť pri optimálnych podmienkach, stálom záujme a vytrvalosti v zdokonaľovaní sa.
Klasifikácia schopností:
a/ všeobecné = inteligencia
b/ špeciálne :
- verbálne / schopnosť vyjadrovať sa a rozumieť vzťahom/
- priestorovej predstavivosti /priestorová orientácia, vizualizácia, kinestetická predstavivosť/
- numerické /zaobchádzanie s číslami/
- percepčnej pohotovosti /schopnosť rýchleho a presného postrehu/
- pamäťové / schopnosť udržať a vybaviť si rozličné zapamätané skutočnosti/
- psychomotorické /diferencované a koordinované zaobchádzanie s predmetmi/
- umelecké / literárne, hudobné, výtvarné, herecké .../
Medzi osobnosťami sa prejavujú interindividuálne rozdiely / ak porovnávame mieru vyjadrenia určitej vlastnosti/.
Na základe prevládajúcich charakteristík rozlišujeme typy osobností:
Hippokratova typológia:
- sangvinik / nestály, živý, spoločenský, dobromyseľný, veselý, nehlboké city .../
- cholerik / výbušný, ťažko sa ovláda, neprispôsobivý, netolerantný.../
- melancholik / trvácne city, horšie sa prispôsobuje, uzavretý, nesmelý,.../
- flegmatik / pokojný, zachováva odstup, racionálny, spoľahlivý.../
Jungova typológia:
- introvert /uzavretý, bohatý citový život, menej komunikujúci, nespoločenský .../
- extrovert /spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, povrchnejší/
Eysenckova typológia:
- labilita / úzkostné, podráždené, neisté reakcie/
- stabilita / protipól/
Inteligencia - predstavuje kapacitu primeraného prispôsobenia najmä v nových situáciách, kde nestačí skúsenosť.
Jej výskyt v populácii sa riadi zákonitosťami normálneho Gaussovho rozloženia. Vyjadruje mieru charakteristiky a jej výskyt v populácii.
Úroveň intelektových schopností sa zisťuje pomocou inteligenčných testov a vyjadruje sa pomocou inteligenčného kvocientu IQ.IQ umožňuje zatriediť ľudí na úroveň priemernú, podpriemernú a nadpriemernú.
MV MV = mentálny vek
IQ = ____ . 100 FV =fyzický vek
FV
Nadanie /talent/ predstavuje vysokú úroveň pre zvládanie určitých činností.
V spoločnosti je mnoho ľudí s poruchami intelektu /slabomyseľnosť, oligofrénia/, ktoré môžu byť:
a/ získané / úraz, poškodenie CNS, starecká demencia, sociálna retardácia/
b/ vrodené :
- debilita /ľahší stupeň mentálnej retardácie, oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, znížená chápavosť, neschopnosť opravy, vzdelávateľnosť v rámci osobitných škôl, vysoká kriminalita/
- imbecilita / stredne ťažká úroveň, obmedzená vzdelávateľnosť, chudobné slovné prejavy, zlá výslovnosť, neschopnosť čítať, písať, schopnosť osvojiť si hygienické návyky, nesamostatnosť v správaní, impulzívnosť/
- idiotia / idiocia/ - / najťažší stupeň, chôdza v šiestich rokoch, chudobná reč, zlá artikulácia, problémy s telesnou čistotou, vyžadujú špeciálnu starostlivosť/.
Dynamika psychiky
Osobnosť má dynamický charakter. Utvára sa v procese vývinu, zrenia osobnosti. Zároveň v nej existuje vnútorný dynamizmus - zdroje, dôvody a príčiny správania. Motívy, potreby, hodnoty ... nazývame motivačné sily
Motivácia = psychické príčiny, pohnútky na reakcie, na konanie. Smerujú k uspokojovaniu potrieb a aktivizujú správanie.
Motívy byť viacnásobne podmienené. Existuje viacero modelov motivácie
- model nedostatku / konanie je zapríčinené pocitom prázdna, nedostatku/
- model vybitia / k uspokojeniu dochádza pri vybití, uvoľnení nahromadeného napätia/ (Tieto dva druhy motivačného konania nazývame aj homeostatické /rovnovážne/ modely vzhľadom k tomu, že na základe príslušnej činnosti sa organizmus dostane do stavu rovnováhy).
- konflikt / označuje situáciu boja 2 alebo viacerých motívov/
Motívy môžu pôsobiť na rozličných úrovniach, tzv. motivačných vrstvách / môžu byť vedomé a nevedomé/
Potreby. Predstavujú najvýznamnejšie motivačné faktory.
a/ primárne fyziologické / zabezpečujú prežitie jedinca/
sekundárne fyziologické / vznikajú na základe návyku napr. alkoholizmus, narkománia/
b/ primárne psychologické potreby. / Sú špecifické pre celé ľudské spoločenstvo, vyskytujú sa vo všetkých ľudských kultúrach. Vznikajú na základe fyziologických potrieb a vedú k ich uspokojeniu./
Triedy potrieb:
Cattel: potreba sebapresadenia
bezpečia
spoločnosti
agresivity
starostlivosti o iných
Maslow: stanovuje hierarchiu potrieb - fyziologické potreby
psychologické potreby
potreba sebaaktualizácie
Záujmy. Ich zdrojom sú primárne psychologické potreby. Uspokojujú sa vykonávaním určitej potreby. Majú svoju dynamiku a šírku. Ovplyvňuje ich kultúrne prostredie.
Postoje. Sú to motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom na motivačný podnet.
Odzrkadľujú, aké hodnoty človek v živote vyznáva, akými sa riadi. Hodnoty sú vlastnosti, ktoré ľudia pripisujú situáciam, činnostiam, veciam. Vytvárajú a diferencujú sa v procese socializácie. Vytvárajú hodnotovú hierarchiu /hodnotový rebríček, priority/. Určujú životný štýl človeka.
Typy hodnotovej hierarchie:
Spranger:
Typ : cieľ: hodnota:
- teoretický hľadanie pravdy poznanie
- ekonomický sebauchovanie užitočnosť
- estetický hľadanie harmónie krása
- sociálny konanie dobra láska
- politický ovládanie druhých moc
- náboženský sebapresahovanie jednota
Morris: rozlišuje tri zložky
- dionýzovskú / snaha o splnenie aktuálnych prianí/
- prométeovskú / snaha o účinné vychádzanie so svetom/
- budhistickú / snaha o ovládnutie seba samého/
V psychológii existuje aj snaha po identifikácii primárnej hodnoty, ktorú možno pokladať za základ a zdroj všetkého ľudského konania. Názory osobností z oblasti psychoterapie:
Freud: primárnou hodnotou je túžba po slasti / uspokojuje sa sexuálna potreba/
Adler: túžba po moci / vyplýva z pocitu menejcennosti/
Frankl: túžba po zmysle a naplnení života / zmysel života a realizácia hodnôt robia život hodný žitia/
2.City a emócie. Predstavujú prežívanie vzťahu k sebe, k iným ľuďom i k javom okolitého sveta.
- emócie /nižšie/ sú spojené s uspokojovaním primárnych fyziologických potrieb
- city /trvalé/ sú spojené s vyššími potrebami.
Vlastnosti citov:
- majú vždy predmetný charakter
- majú svoje vnútorné i vonkajšie prejavy / rozoznáme emocionálny stav nositeľa/
- sú typické len pre ľudské spoločenstvo
Charakteristiky citov:
a/ polarita / vytvárajú páry dvoch protikladných emocionálnych stavov / láska – nenávisť/
b/ odrážajú vzťah nositeľa :
- stenické / aktívne – nadšenie, optimizmus, radosť/
- astenické / pasívne – smútok, beznádej, pesimizmus/
c/ ambivalencia / jedinec prežíva k objektom emócii súčasne protikladné emócie/
d/ afekty / krátkodobé emócie, vznikajúce náhle a prebiehajúce prudko/
- nezvládnutý afekt – strata kontroly nad sebou
- patický afekt – strata vedomia
e/ nálady- vzťah dlhšie trvajúceho emocionálneho zafarbenia, ktorý vplýva na človeka pozitívne alebo negatívne
Afekty a nálady sa možno naučiť ovládať, čo je súčasťou kultivácie emocionálneho života / pomocou výchovy a sebavýchovy/ . Jej žiaducou zložkou je aj pestovanie vyšších citov:
- morálnych ( zmysel pre spravodlivosť, humánnosť...)
- estetických (vznikajú pri prežívaní krásy)
- intelektuálnych. ( sprevádzajú poznávanie, nachádzanie pravdy ...)
Psychické zdravie a stres
Zdravie – stav úplného telesného, sociálneho a duševného blaha.
Duševne zdraví ľudia:
- majú sami k sebe dobrý postoj
- cítia sa dobre medzi inými ľuďmi
- sú schopní zvládať požiadavky života
Stres - zvláštna forma adaptačnej reakcie organizmu na nároky, ktoré sa naň kladú. Mobilizuje energetické rezervy organizmu a spúšťa jeho adaptačné mechanizmy /útok – útek/.
Štádia stresu:
1. Alarm / stav zvýšenej pohotovosti/
2. Rezistencia / odolnosť/
3. Exhauscia / vyčerpanie obranných síl/
Adekvátna adaptácia – aktivity sú v súlade s potrebami jedinca, nezasahujú do potrieb iných ľudí, tiež sú v súlade s vonkajším prostredím.
Maladaptácia – neprimeraná forma adaptácie – nedarí sa dosiahnuť súlad medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia. Formy maladaptácie:
1. neurotická maladaptácia / u jedinca sa prejavujú emocionálne konflikty, ťažkosti pri vyrovnávaní sa s nepríjemnou situáciou/
2. sociálna maladaptácia / má dosah na okolie jedinca, prejavuje sa v zníženej schopnosti vychádzať s ľuďmi/
3. morálna maladaptácia / sociálna neprispôsobivosť, delikvencia, kriminalita/
Najčastejšie príčiny stresu – smrť, rozvod, strata životného partnera, väzba, strata zamestnania, choroba, finančný stav, svadba, sťahovanie, dovolenka, úraz, maturity...
Signály stresu:
1. Somatické / telesné/ prejavy- obhryzávanie nechtov, škrípanie zubami, podupkávanie, hranie sa s predmetmi...
2. Zmeny nálady -pocity úzkosti, depresie, frustrácie, viny, hanby, bezmocnosti, beznádeje...
3. Zmeny správania – prejavy agresie, narušenie spánku, snaha robiť viac vecí naraz, nedokončená práca, panikárstvo, neschopnosť organizovať si čas, narušená komunikácia, strata zmyslu pre humor, prehnané reakcie na hluk ...
Na základe pôsobenia biologických, psychických a sociálnych faktorov vznikajú ochorenia, pričom hovoríme o bio-psycho-sociálnom modele choroby.
Medzi civilizačné ochorenia /súvisia s rozvojom modernej civilizácie, negatívnych vplyvov prostredia a sociálneho stresu/ radíme hlavne vredové ochorenia, hypertenziu, srdcovo-cievne ochorenia, rakovinu, alergiu, astmu.
Je dôležité venovať pozornosť osobným charakteristikám, pretože sa môžu podieľať na vzniku niektorých ochorení, ale tiež určité štýly správania sú významné pre zvládnutie stresu a odolávanie chorobám
Salutogenéza / psychológia zdravia/ - študuje osobnostné črty zdravých ľudí a ich spôsoby zvládania záťaže. Pri ich charakteristike poukazujú na osobnostný faktor nezdolnosť / hardiness/, ktorý pramení zo:
1. zaujatia
2. výzvy
3. osobnej kontroly
Existujú spôsoby zdolávania záťaže /coping/, ktoré sa prejavujú snahou o riešenie problému a snahou o emocionálnu reguláciu. Neexistuje však univerzálne riešenie.
Prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia a rovnováhy je mentálna /duševná/ hygiena. Činitele:
- upravenie sféry medziľudských vzťahov
- úprava prostredia
- životospráva
- organizácia času
- výchova a sebavýchova
== Psychológovia a psychologičky ==
| 