Slovenské kvety (učebnica): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 85.237.233.160 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Doko (diskusia | príspevky)
ref
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
 
[[obrázok:Slovakia folk songs 02110.jpg|náhľad|Obal knihy]]
 
V roku [[1923]] vyšla v Štátnom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]] učebnica pod názvom ''Slovenské kvety'' s podtitulom ''Výbor z národnej poezie pre školy občianske, stredné i pedagogia'', ktorú napísall [[Emil Hula]], profesor na vtedajšom Masarykovom I. štátnom československom učiteľskom ústave v [[Modra| Modre]]. Učebnica bola odobrená Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety č. 103.625 zo dňa 4.X.1922.
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.1 </ref>
 
Autor vo svojom pripomenutí čiže úvode napísal: „Reformné hnutie ostatnej doby, jej sociálny a myšlienkový prevrat, z ktorého vyplynula aj všeobecná potreba po zvýšenej vzdelanosti všetkých vrstiev národa, preniesla sa samo sebou do školy, prirodzeného to miesta, kde pestuje sa výkvet ľudskej kultúry – vedomosti a umenie. Je samozrejmé, že umenie má tu byť rovnocennou zložkou s obormi vedenia, preto vedľa krásna literného a výtvarného (slohu a kreslenia) učiteľ nech systematický pestuje i oduvševnelý, umelecký spev ako základ všeobecného hudobného vzdelania.“ Tieto slová síce boli napísané v roku [[1922]] a sú citované autenticky, ale určite nestratili na svojej aktuálnosti ani dnes. V tejto učebnici je veľa zaujímavosti z oblasti slovenských národných piesní. Okrem iných autor podrobne píše napríklad o piesni [[Nad Tatrou sa blýska]]. Nasledujúci text piesne je autentický citát.
 
Řádek 30 ⟶ 28:
kto jak Slovák cíti, nech sa šable
chytí, a medzi nás stane.
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.7 </ref>
 
=== Charakteristika piesne ===
V tejto učebnici je zaujímavým spôsobom opísaný vznik piesne Nad Tatrou sa blýska. Emil Hula ju zaradil medzi piesne vlastenecké, s pokynom, že ju treba spievať výrazne – ohnivo. Pieseň vznikla v rokoch štyridsiatych devätnásteho storočia. V týchto pohnutých časoch schádzali sa vlasteneckí študenti bratislavského lýcea [[Jozef Podhiazsky]], [[Janko Rimavský]], [[Janko Matúška]] a iní, k hudobne – literárnym besedám, na ktorých prednášali svoje duševné plody, básne i piesne. Pri tejto príležitosti Janko Matúška napísal aj báseň Nad Tatrou sa blýska. Nápev k básni si vypožičal z ľudovej piesne „ U studánky stála, napájala páva.“ Tento nápev bol vtedy známy a spievalo sa naň aj niekoľko iných textov. Revolučného posvätenia piesni sa dostalo v roku [[1848]] , kedy ju slovenskí študenti hojne spievali. Pravdepodobne už tam došlo k doplneniu textu o slohu, Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane! Túto pieseň, neskoršie ako poburujúcu, vtedajšia maďarská vláda zakázala. Spievať ju verejne alebo rozmnožovať tlačou bolo trestné. Napriek tomu Matúškove vzdorné verše pôsobili stále horúcejšie a stali sa vyznaním viery v šťastnejšiu budúcnosť slovenského ľudu. Emil Hula píše: „Prišiel 28. október [[1918]], deň svobody; putá tisícročnej nevôle praskly a pieseň „N.T.“, Maďarmi nenávidená a po desaťročia zakazovaná, zaznela naraz hlasne z tisícov hrdiel, tak mocne, že jej hlahol odrážal sa od tatranských skál ani hlas martinských zvonov. V decembri na to bola vyhlásená za druhú štátnu hymnu celého československého národa.“
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.8 </ref>
Autor pripomína, že táto pamätná pieseň je svedkom neustálych bojov a národných útlakov, že je starým dedičstvom našich otcov, preto musíme pozerať na to, aby jej prednes bol vždy a všade dôstojný. Hymnický ráz skladby si žiada, aby sa spievala ako každá hymna jednohlasne. Už vtedy upozorňoval aj na chyby v tempe piesne, ale tiež nato, že niektoré spevníky namiesto pôvodného textu Zastavme sa bratia udávajú nesprávne Zastavme ich bratia. Preto je pochopiteľná aj táto autorova požiadavka na nápravu : „ Národná hymna musí sa spievať presne, jednotne a tak ako je predpísaná. Predovšetkým je povinnosťou slovenských škôl všetkých kategórií, aby našu mládež naučili slovenskej hymne naozaj správne. Tiež rôzne spolky a osvetové inštitúcie môžu vykonať a iste rady vykonajú bez ťažkosti veľmi mnoho.“
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.9 </ref>
 
==Štruktúra učebnice==
Učebnica je členená na Pripomenutie a XII statí.
Riadok 119:
59. Novinu radostnú nesiem vám
60. Novoročná
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.144 </ref>
 
==Záver==
Učebnica tým, že sú v nej zachytené texty aj noty šesťdesiatich pôvodných slovenských ľudových piesní z roku 1922 profesionálom Emilom Hulom, profesorom spevu na vtedajšom učiteľskom ústave v Modre sú autentickým obrazom dejín slovenského národa. Určite by si ju mali preštudovať aj terajší hudobní pedagógovia, keď pre nič iné, tak aspoň zo zvedavosti ako učili spev slovenské deti ich predchodcovia tesne po vzniku Československa.
 
Ukončím doslovným citátom autora: „ Spievame všetci radi: my, naša mamička aj babička, naša prababička, ako aj všetci naši predkovia radi spievali, veď láska k hudbe a k spevu je človekovi rovno vrodená a je taká stará, ako ľudstvo samé. Neni na svete spevavejšieho národa nad Čechoslovákov. Piesne má síce každý národ, spevy počuť aj inde, nikde však ich nie je toľko a nie sú tak krásne ako u nás. Spevom hovorí Slovák k svetu, s pokolenia na pokolenie; do spevu vložené sú jeho najvrúcejšie city, jeho najmilšie výtvory obrazností, - jeho celá myseľ. Všetko, čo sa duše slovenskej živšie dotklo, utkvelo v piesni – v slove národa. Slovo a pieseň sú našou vlastnosťou, ba môžem hovoriť – národným pokladom. Pieseň naša vnikla medzi ľud, stala sa jeho majetkom. Bohužiaľ, že naša mládež v poslednom čase na piesne národné zabúda. Chuderky ... vymierajú hladom jako vtáčik v klietke, keď sme mu zabudli dávať čerstvú vodu a semenec. Keby tak vstali z hrobu naši praotcovia a počuli tie naše „časové“ pouličné kuplety a odrhovačky!“
<ref>Hula,Emil: ''Slovenské kvety'' 1923, s.135 </ref>
 
== Médiá (foto, audio, dokumenty)==
<gallery>
Riadok 140:
obrázok:Slovakia folk songs 02118.jpg|Novoročná
</gallery>
 
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
 
[[Kategória:Knihy z 1923]]