Začiatkom tridsiatych rokov 13. storočia sa opäť na scéne objavil ako Anežkin nápadník [[Henrich VII. (Sicília)|Henrich VII.]] Napriek svojmu dlhoročnému zväzku s [[Margaréta Babenberská|Margarétou Babenberskou]] plánoval manželstvo s už raz odmietnutou Anežkou. Anežka však ponuku neprijala.
== Orientácia na duchovný život ==
Týmto rozhodnutím Anežka opustila potupnú úlohu večne čakajúcej nevesty, ktorú bola nútená trpieť za života svojho otca. V roku 1230 však Přemysl Otakar I. zomrel a jej brat [[Václav I. (kráľ)|Václav]] jej dal v otázke jej prípadného manželského zväzku úplnú voľnosť. Anežka sa rozhodla vziať svoj osud do svojich rúk a po stroskotaní svetských ambícií, stať sa kráľovnou či dokonca rímskou cisárovnou, našla novú orientáciu, ktorá sa stala náplňou jej života.
V roku 1231 zomrela jej sesternica [[Svätá Alžbeta Uhorská|Alžbeta Durínska]], ktorá sa stala pre Anežku vzorom a výrazne ovplyvnila jej ďalší život. Alžbeta sa po smrti svojho manžela [[Ľudovít IV. Durínsky|Ľudovíta Durínskeho]] plne oddala duchovnému životu a službe najbiednejším. Práve touto cestou sa rozhodla ísť i Anežka.
Už v roku 1232 založila v pražskom [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste]] nemocnicu sv. Františka. Tým však jej snahy neskončili. Už v nasledujúcom roku pribudli neďaleko nemocnice dva kláštory - mužský kláštor menších bratov sv. Františka a ženský [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor rádu sv. Kláry]]. Po zahájení činnosti klariského kláštora v roku 1233 v nasledujúcom roku doň vstúpila i Anežka a postavila sa do jeho čela ako [[opátka]].
