Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou. V troch rokoch sa ocitla na výchove v [[Cisterciáni|cisterciánskom]] kláštore v [[Sliezsko|sliezskej]] [[Třebnica|Třebnici]]. Ďalšia jej výchova bola zverená [[Premonštráti|premonštrátkam]] v kláštore v [[Doksany|Doksanoch]], ktorý založil jej starý otec [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] Tu intenzívnejšie priľnula k rehoľnému a duchovnému životu.
== Plánované manželstvá ==
V ôsmich rokoch sa Anežka stala objektom politických úvah svojho otca. Jeho cieľom bolo dynastické spojenie Přemyslovcov a [[Štaufovci|Štaufovcov]] a tak sa Anežka mala vydať za syna rímskonemeckého cisára [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha II.]] [[Henrich VII. (Sicília)|Henricha]], predpokladaného dediča rímskeho trónu. Z tohto dôvodu bola poslaná na výchovu na dvor rakúskeho vojvodu [[Leopold VI. (Rakúsko)|Leopolda VI. Babenberského]]. Z plánovaného zväzku zišlo, keď Henrich Anežku odmietol.
V roku 1225 sa štrnásťročná Anežka vrátila do Prahy. Už v nasledujúcom roku prišlo do Čiech posolstvo anglického kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]] Anežkin otec si okrem spojenia s anglickými [[Plantagenetovci|Plantagenetovcami]] sľuboval i posilnenie českého vplyvu u cisára a pápežskej kúrie. I tento plán stroskotal, keď v roku 1229 Henrich III. zasnúbenie zrušil.
Začiatkom tridsiatych rokov 13. storočia sa opäť na scéne objavil ako Anežkin nápadník [[Henrich VII. (Sicília)|Henrich VII.]] Napriek svojmu dlhoročnému zväzku s [[Margaréta Babenberská|Margarétou Babenberskou]] plánoval manželstvo s už raz odmietnutou Anežkou. Anežka však ponuku neprijala.
