'''Mundžak červený''' (iné názvy: '''mundžak indický, muntžak červený, muntžak indický, muntiak červený, muntiak indický'''; lat. ''Muntiacus muntiak'') je malý druh z čeľade [[jeleňovité]].
==Charakteristika==
Na úrovni lopatiek dorastá do výšky čositesne nad pol metra a váži od 15 do 30 kg. Mundžak patrí k najstarobylejšímnajstarším druhom jeleňov[[jeleň]]ov. Má krátke rožky na neveľkých kostných výrastkoch pokrytých mäkkou kožou. Primitívne sú aj jeho zuby, pričom sa mu zachovalazachovali hroziváreliktné zbraň- tesáky[[tesák]]y. Keď ho napadne dravec, bráni sa kopytami. Toto zviera je veľmi plaché a nerado sa pohybuje po otvorenom teréne. Jeho správanie sa podstatne líši od správania iných príslušníkov čeľade jeleňovitých: lane mundžaka sa nezoskupujú do veľkých stád a netúlajú sa ďaleko od rodných miest. Zďaleka sa vyhýbajú kontaktu s inými zvieratami a človek obyčajne nájde iba ich stopy alebo začuje len praskot vetvičiek v kroví, ktorým prechádzajú. Uvidieť dvaskupinku dvoch alebo tritroch mundžaky pospolu je veľká vzácnosť. Môžeme však počuť ich hlasy. Výrazne sa odlišujú od hlasov iných druhov jeleňov:je to niekoľko prenikavých zvukov, privysokých na to, že ich vydáva jeleň. Pripomínajú psí brechot, a preto mundžakovi prischlo aj meno "štekajúci jeleň". Lane privádzajú mládatá na svet v auguste až septembri. Matka ich starostlivo ukrýva v nepreniknuteľnej húštine. Samica oblizuje svoje mláďatá dlhým drsným jazykom. Taký dlhý jazyk pomáha mundžakom dočiahnuť vysoké konáre a listy. Mláďatá ju čoskoro začnú sprevádzať na potulkách lesom. Mundžakmundžakov je veľmi pripútaný k rodným miestam a zväčša v nich zotrvá celý svoj životzriedkavé. Dokonca chodieva po tých istých chodníkoch, z ktorých časom vyšliape trvalé cestičky.
Zvukový prejav mundžaka sa výrazne odlišuje od hlasov iných druhov jeleňov: je to niekoľko prenikavých zvukov, privysokých na to, že ich vydáva jeleň. Pripomínajú psí brechot, a preto mundžakovi prischlo aj meno "štekajúci jeleň".
Lane privádzajú mláďatá na svet v auguste až septembri. Matka ich starostlivo ukrýva v nepreniknuteľnej húštine. Samica oblizuje svoje mláďatá dlhým drsným jazykom. Dlhý jazyk zároveň pomáha mundžakom dočiahnuť vysoké konáre a listy. Mláďatá ju čoskoro začnú sprevádzať na potulkách lesom. Mundžak je veľmi pripútaný k rodným miestam a zväčša v nich zotrvá celý svoj život. Dokonca chodieva po tých istých chodníkoch, z ktorých časom vyšliape trvalé cestičky.
