Orión (hmlovina): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Zmenil: be-x-old:M42
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: mk:Орион (маглина); kozmetické zmeny
Riadok 15:
}}
 
[[ImageSúbor:M42filip.jpg|right|thumb|Veľká hmlovina v Orióne spolu s menšou hmlovinou [[M43]]. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina [[NGC 1977]]]]
 
'''Hmlovina Orión''' alebo '''Veľká hmlovina v Orióne''', známa tiež ako '''M42''' a '''NGC 1976''', je žiariaca [[emisná hmlovina]] v súhvezdí [[súhvezdie Orión|Orión]] pod [[Oriónov pás|Oriónovým pásom]]. Je to jedna z najjasnejších hmlovín a je viditeľná voľným okom. Od [[Slnko|Slnka]] je vzdialená asi 1600 [[svetelný rok|svetelných rokov]] a jej šírka je 33 svetelných rokov.
Riadok 38:
 
=== Kleimannova-Lowova hmlovina ===
V roku [[1967]] bola objavená rozsiahla prachová oblasť bezprostredne (asi 1 ly) za Veľkou hmlovinou v Orióne, približne 1´na severozápad od Trapézu. V jej vnútri sa nachádza zdroj silného infračerveného žiarenia. Takéto zdroje sú považované za protohviezdy a za nedávno vzniknuté hviezdy. Spolu tvoria hviezdokopu s niekoľkými stovkami protohviezd a mladých hviezd vyžarujúcich ultrafialové žiarenie. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva prach hmloviny na teplotu niekoľko stoviek [[Kelvin]]ov a z tohto dôvodu prach vyžaruje infračervené žiarenie. Táto hmlovina sa nazýva Kleimannova-Lowova hmlovina a je, rovnako ako Veľká hmlovina v Orióne, súčasťou Oriónovho komplexu. Je najjasnejším infračerveným zdrojom tohto komplexu a jeden z najjasnejších infračervených zdrojov oblohy vôbec. Žiarivosť celej hmloviny je 100 000-násobkom slnečnej žiarivosti. V tejto hmlovine bola tiež pozorovaná prvá hviezda v infračervenom žiarení. Objavili ju v roku [[1967]] [[Eric Beckli]]n a [[Gerry Neugebainuer]]. Po nich nesie pomenovanie ''[[Becklinov-Neugebauerov objekt]]''. Nachádza sa 12“ severne od Kleinmannovej-Lowovej hmloviny. Je to novonarodená hviezda [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] O alebo B zahalená do zvýšeného prachu. Jej ultrafialové žiarenie typické pre mladé horúce hviezdy je týmto prachom pohlcované a vysielané ako silné infračervené žiarenie. Kleinmannove-Lowove objekty zodpovedajú prvotnému štádiu vývoja protohviezdy a ich teplota je len asi -200 °C. Vo Veľkej hmlovine v Orióne objavil [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] množstvo podobných objektov s povrchovou teplotou len okolo 430 °C. Nachádzajú sa aj v iných hmlovinách bohatých na prach. Ich rozmery sú asi 12 000 [[AU]].
[[ImageSúbor:Orion Nebula (M42) part HST 4800px.jpg|left|thumb|Podrobný záber časti Veľkej hmloviny v Orióne. [[Premenná hviezda]] ''LL Orionis'' vytvára veľmi energetický [[hviezdny vietor]], ktorý vytvára rázovú vlnu v pomaly sa pohybujúcom plyne hmloviny.]]
== Pozorovanie a [[astrofotografia]] ==
Veľká hmlovina v Orióne je pravdepodobne astrofotografmi fotografovaná častejšie, ako ktorákoľvek iná hmlovina. Prvá fotografia M42 vznikla už v septembri [[1870]] a o jej vznik sa zaslúžil priekopník astrofotografie, americký vedec [[Henry Draper]]. Jeho prvá fotografia bola pomerne nekvalitná, no o 12 rokov neskôr získal pomocou 28-centimetrového [[ďalekohľad]]u oveľa lepšiu snímku. Fotografické snímky ukážu aj vonkajšie veľmi slabé časti hmloviny, ktoré sa vizuálne nedajú pozorovať. Ďalekohľadom s vyše 8 cm [[objektív]]om sa dajú celkom dobre rozoznať určité štruktúry v hmlovine, napr. tmavý útvar, ktorý zasahuje do hmloviny od severu. Hoci na snímkach má hmlovina rôzne odtiene ružovej a červenej, pri pohľade cez ďalekohľad pôsobí ako modrastá až sivozelená, pretože zrakom nie sme schopní rozlišovať farby takých svetelne slabých objektov. V roku 2006 zhotovil [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] jej nádhernú, podrobnú snímku.
Riadok 110:
[[lb:Orionniwwel]]
[[lt:Didysis Oriono ūkas]]
[[mk:Орион (маглина)]]
[[ml:ഓറിയോൺ നീഹാരിക]]
[[ms:Nebula Belantik]]