112 302
úprav
d (Portál) |
|||
deklarácia = All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen. |
}}
'''Luxemburčina''' je [[západogermánsky jazyk]], ktorým sa hovorí v [[Luxembursko|Luxembursku]] a priľahlých oblastiach [[Belgicko|Belgicka]]. Je príbuzná niektorým [[Nemčina|stredonemeckým dialektom]]. Luxemburčina sa píše [[Latinka|latinkou]].
== Rozšírenie ==
Luxemburčina je od roku [[1982]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.
== História ==
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[1982]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Nemčina|nemčiny]].
== Gramatika ==
Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad [[genitív]]. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie ''SVO'' – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.
{{Germánske jazyky}}
{{Portál|Jazyk|Jazykový|Belgicko|Belgický}}
[[Kategória:Jazyky v Belgicku]]▼
[[af:Luxemburgs]]
[[zh:卢森堡语]]
[[zh-yue:盧森堡話]]
▲[[Kategória:Jazyky v Belgicku]]
|