Poznanie: Rozdiel medzi revíziami

== Názory ==

Táto kapitola obsahuje [[Filozofia|filozofické]] názory na poznanie.<ref>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/poznanie_-_nazory_nan.html Poznanie - názory naň] [[FILIT]]</ref>

* [[Charles Sanders Peirce]]: Poznanie je úsilie dosiahnuť pevné [[presvedčenie]]. Cieľom poznania je dosiahnutie pravdy, čo však nie je záležitosť individuálna, lež celých dejín.

* [[Claude Tresmontant]]: Poznanie je [[asimilácia]] informácie, ktorá sa nachádza mimo nášho ducha, v objektívnej skutočnosti.

* [[Aristoteles]]: Poznanie je rozvíjajúci sa proces začínajúci najjednoduchším, elementárnym zmyslovým poznaním ako historicky prvou rovinou poznania, ktorou poznávame konkrétne [[bytie]], t. j. [[prvá podstata|prvé podstaty]]. Prostredníctvom zmyslového poznania si osvojujeme jedinečné. Postihnutie všeobecného je výsadou rozumu, ktorý podobne ako zmysly čerpajú z reality - čerpá zo zmyslovej skúsenosti. Gradácia je teda nasledovná: pocit ([[vnímanie]]), [[predstava]], [[skúsenosť]] posilnená [[pamäť]], [[umenie]], [[veda]]. [[vedecké poznanie]] je vyvrcholením celého procesu poznania.

* [[Augustín z Hippa]]: Poznanie sa zakladá na vnútornej sebaistote vedomia: môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť. Ak sa totiž mýlim, potom som. Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomunje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje.

 

 

:Odkiaľ pochádzajú [[idea|idey]], ktoré sú nezávislé od zmyslovej skúsenosti? Večné pravdy sú nám dané vďaka tomu, že vyžarujú z [[Boh]]a, [[iluminácia|ilumináciou]].

* [[Demokritos]]: Poznanie existuje dvojakého druhu: jasné a nejasné. Nejasné poznanie je zmyslové, jasné poznanie je [[rozumové poznanie]].

* [[John Dewey]]: Poznanie je nástroj orientácie človeka vo svete a nástroj pretvárania sveta. Poznanie nevypovedá o realite.

* [[Denis Diderot]]: Poznanie má pôvod v [[skúsenosť|skúsenosti]], týka sa len bezprostredne v zmyslovej skúsenosti prístupných javov, no predpokladá usmerňovanie rozumom.

* [[Empedokles]]: Poznanie zahrňuje tak [[zmyslové poznanie]], ako aj [[rozumové poznanie]].

* [[Epikureizmus]]: Poznanie pochádza zo zmyslových vnemov, ktoré sú jasné a určité. [[Vnem]]y nikdy nemôžu klamať, lebo sú odrazom od vecí sa oddeľujúcich obrazov, ktoré narážajú na zmyslové orgány a oznamujú svoju existenciu duši. Zmyslovým vnímaním nepoznáme priamo veci, ale len ich obrazy, ktoré môžu byť aj nesprávne interpretované, a tak môže vzniknúť i mylné hodnotenie skutočnosti. Klam teda môže vzniknúť len v procese tvorenia pojmov a súdov na základe predstavivosťou reprodukovaných zmyslových odrazov vecí.

 

 

* [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel]]: Poznanie je sebapoznanie [[duch]]a.

* [[Edmund Husserl]]: Poznanie prebieha v určitých ''aktoch'', ktoré vystupujú v súvislosti vyjadrujúcej [[reč]]i.

 

 

* [[Carl Gustav Jung]]): Poznanie pochádza z [[duša|duše]].

* [[Immanuel Kant]]: Poznanie je zjednocovanie rozmanitého, bezprostredne nazeraného zmyslami, najprv v obraznosti (''Einblidungskraft'') a dospieva zásluhou [[um|umu (Verstand)]] k jednote [[pojem|pojmu]]. Poznanie je uplatnenie syntetickej funkcie vedomia na 'látke' poznania v rámci [[kategória|kategórií]] a zásad, ktoré vyústilo do reprodukcie (''Herstellung'') istej jednotnej, objektívnej, všeobecnej súvislosti.

* [[Gottfried Wilhelm Leibniz]]: Poznanie zahrňuje empirické poznanie ako svoju významnú zložku, no okrem neho zahrňuje aj poznanie, ktoré nemožno vysvetliť či odvodiť zo skúsenosti a ktoré sa zakladá na rozume. Leibniz k [[John Locke|Lockovej]] téze, že nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch, pridáva dôležitý dodatok: okrem rozumu samého.

 

:Podľa Leibniza existujú dva druhy poznatkov (právd, výrokov):

 

 

:V duchu [[René Descartes|Descartovho]] všeobecného kalkulu (''mathesis universalis'') sa pokúšal nájsť všeobecné formy vyjadrenia poznatkov v podobe vzťahov medzi vhodne zvolenými symbolmi, čiže pokúšal sa vypracovať základy formálnej logiky.

 

* [[Nicolas Malebranche]]: Poznanie je účasť na Božom poznaní, ktoré nás osvetľuje.

* [[Protagoras]]: ''Poznanie je podľa Protagora čisto subjektívnym procesom....'' Poznanie sveta ''podmieňuje zmenami, ku ktorým dochádza tak v subjekte, ako aj v objekte poznania. A preto každý kladný súd má rovnocenný záporný súd.''

* [[Racionalizmus]]: Pramení hlavne v rozume, pretože bez rozumu by sme poznávali len nezmyselný chaos nesúvislých zmyslových údajov. Rozumové poznanie sa opiera o vrodené idey alebo vrodené princípy, ktoré sú úplne nezávislé od našej skúsenosti a ktoré by si bol schopný uvedomiť aj človek zbavených všetkých zmyslových funkcií, napr. [[zákon totožnosti|logické zásada totožnosti]], [[zákon protirečenia|logická zásada sporu]] a [[zákon vylúčenia tretieho|logická zásada vylúčeného tretieho]].

* [[Richard McKay Rorty]]. Poznanie je účasť na realite, v ktorej úlohou filozofie je dekonštruktivistický rozhovor o kultúrnej podmienenosti, z ktorej vyrastajú naše vždy len relatívne predstavy o tom, čo je skutočné.

* [[Sofisti]]: Poznanie je [[zmyslové vnímanie]].

* [[Sokrates]]: Poznanie má všeobecnú platnosť, ktorá korení v rozume, najmä v pojmoch.

* [[Mladší stoicizmus]]: Poznanie sa zakladá na intuícii, ktorá má blízko k zjaveniu, keďže prijímané prepoklady a postuláty sú dogmatickej povahy.

* [[Transcendentalizmus]]: Transcendentalizmus chápe poznanie ''ako racionálnu a jedine možnú konštrukcie subjektu; usiluje sa nájsť apriórny zákon vývoja poznania''.

 

=== Platon ===

* [[Platon]]: Poznanie existuje pravé a nepravé, pričom pravé je poznanie [[idea|ideí]] uskutočňované [[rozumová duša|rozumovou dušou]]. Základom poznania je priame nazeranie ideí. Ostatné poznanie je iba natoľko poznaním, nakoľko má účasť na tomto nazeraní.