|
Najskôr v '''30. rokoch''' sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu.
Dievčatá boli nechávané aj po '''7. roku''' doma, zúčastnili sa však výchovy gymnastickej a tanečnej, a dokonca aj spolu s mládencami závodilipretekali. Čo sa týka duševnej a telesnej výchovy dievčat, Sparta a jej osada [[Kýréne]] jej venovali značnú pozornosť. Mali pre to dôvody jednak branné (po odchode mužov do vojny pripadala ženám povinnosť chrániť mesto pred nepriateľom a heilótmi), a jednak eugenické (pri malom počte slobodného obyvateľstva sa bral zreteľ k úlohe rodičky zdravého pokolenia). Spartské dievčatá sa cvičili vo všetkých častiach päťboja, v rôznych druhoch skokov, v tanci, loptových hrách a súťažili aj s chlapcami pri slávnostiach, napr. [[gymnopaidium|gymnopaidiách]], a podobne ako chlapci, neoblečené. [[Plutarchos]] v svojom diele píše:
:''Lykurgos, odstránil rozmaznanosť, chúlostivosť a všetku ženskosť (celkom bežnú u mladých Atéňaniek) tým, že dievčatá privykal rovnako ako mladíkov, aby pri sprievodoch kráčali nahé a aby pri niektorých slávnostiach tancovali a spievali za prítomnosti a pred očami mladých mužov.''
Takýmto spôsobom sa pripravovali manželské spojenia mladých ľudí, ktorí sa k sebe dobre hodili, a ktorí potom vo svojich deťoch dávali Sparte budúce statné deti. S dievčatami sa stretávame i pri celogréckych hrách. Každého piateho roku sa konalkonali v [[Olympia|Olympii]] pri slávnosti [[bohyňa Héra|bohyne Héry]], kedy bola jej socha obliekaná do nového peplu, ktorý utkalo šestnásť žien, na olympijskom štadióne závodpreteky dievčat v behu. ZávodnáPretekárska dráha bola o jednu šestinu štadiónu kratšia ako u mužov, to je asi 160 m, a dievčatá boli rozdelené do troch vekových kategórií.
=== Výchova a škola v Aténach ===
Gymnastická výchova začínala taktiež 7. rokom. Cvičiteľ ([[paidotribés]]) cvičil chlapcov v telocvični na voľnom priestranstve ([[palaistra]]) v tzv. päťboji ([[pentáthlon]]): v skoku do diaľky, v behu, vo vrhu diskom, v hode oštepom a v zápase. Múzickému vzdelaniu bola venovaná doba oddychu (grécky [[scholé]], odtiaľ "škola” ) po telesných cvičeniach. Poznáme veľký počet váz, na ktorých sú zobrazené deti ako sa u svojho učiteľa učia hre na kitharu alebo na píšťalu. Učiteľ pritom sedí na kresle s operadlom a žiak oproti nemu na stoličke. Niekedy hrá učiteľ na nástroj sám, aby ukázal chlapcovi, ako si má počínať, alebo necháva hrať žiaka a sám mu udáva rytmus, inokedy hrajú obaja na kithary, ktoré majú položené na kolenách. Bolo to teda vyučovanie založené na empírii, na posluchu, bez hudobného zápisu. Táto skutočnosť sa nám dnes môže zdať prekvapujúca, ale je známe, že grécka hudba bola výlučne [[monodická hudba|monodická]] a pamätala sa teda ľahšie než [[polyfónna hudba]].
Asi '''16. rokom''' bolo oboje vzdelanie ukončené. Ideálom výchovy bol harmonický rozvoj fyzických i duševných vlastností a schopností každého občana, tzv. [[kalokagatia]] (kalos kai agathos = krásny a dobrý). Dospievajúci mládenci zo zámožných rodín sa vzdelávali ďalej v gymnáziách, kde sa pripravovali na verejné závodypreteky ([[agon]]), ktoré sa konali na národných slávnostiach, aj pre vojenskú službu, ktorú konal aténsky [[eféb]] '''od 18. - 20. roku''', okrem toho tam tiež počúvali prednášky filozofov, sofistov a rétorov. Navštevovali školy sofistov, ktorí rozšírili vyššie vzdelanie o nové odbory (politiku, rétoriku, geometriu astronómiu, bojovú taktiku) a školy rétorov, kde sa okrem gramatiky, literatúry a práva učili rečníckemu umeniu pred súdom a na zhromaždeniach ľudu. So zákonmi a štátnou správou sa zoznamovali účasťou na verejných súdnych pojednávaniach a na snemoch. Toto vyššie vzdelanie, ktoré sa začalo šíriť od dôb [[Perikles|Periklových]] a zvlášť po [[Peloponézska vojna|peloponézskej vojne]] (431 - 404 pred Kr.), bolo ale vyhradené zámožným mužom, ženy s vyšším vzdelaním boli výnimkou. V Aténach nemali dievčatá výchovné ústavy toho druhu, aké viedla [[Sapfó]] na ostrove [[Lesbos]], ani športovanie na verejnosti ani možnosť stretávať sa voľne s chlapcami ako v [[Sparta (starovek)|Sparte]]. Dostalo sa im skromných základov z hudby, tanca, čítania a počítania. Na niektorých slávnostiach, hlavne na počesť samotnej [[Pallas Aténa|Atény]], mohli dievčatá vystupovať na verejnosti pred celou obcou, ale aj tu boli dievčenské spevácke a tanečné zbory oddelené od chlapčenských. Tiež sobáš uzatvárali v mene dievčaťa zvyčajne jej rodičia. Jej názor bol braný do úvahy iba málokedy a prípad jedného bohatého Aténčana, ktorý dal svojim trom dcéram veľké vená a nechal ich vybrať si svojich ženíchov, bol zrejme výnimkou (zmieňuje sa o ňom [[Herodotos]]). Dievčatá spravidla vydávali veľmi mladé, okolo 12 - 14 rokov. Po svadbe žena spravovala manželovi dom a ako despoina riadila doma celé hospodárstvo. Dievčatá mali možnosti na vzdelanie silno obmedzené, ale existovali aj výnimky. Niektoré svätyne, do ktorých prichádzali dievčatá z najlepších aténskych rodín, aby sa stali pomocníčkami kňažiek. Plnili rôzne úlohy pri náboženských rituáloch a obradoch a v chrámových priestoroch priamo bývali. Z dnešného pohľadu tento pobyt môžeme označiť ako pobyt v "kláštorných školách” a môžeme predpokladať, že tu nešlo iba o náboženské úkony, ale aj o celkové vzdelávanie dievčat. Takéto zariadenie sa nachádzalo tiež na aténskej [[Akropola|Akropole]] ( tzv. [[Dom arrefor]] ) alebo v antickom [[Brauron]]e, kultovom stredisku bohyne [[Artemis|Artemidy]].
== Škola ==
|
