Colette: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1906]] sa Gabrielle rozvádza s Willym, sklamaná z jeho nekonečných nevier. Toto rozhodnutie pre ňu nebola jednoduché, ako sama priznala: <br />''"My dievčatá z vidieka sme mali hrozitánsku a málo možnú predstavu o úteku z manželstva"''. Gabrielle nachádza pokoj na vidieku. Krátko nato v [[1907]] sa vrhla na hudobnú kariéru a nastúpila do hudobnej siene v [[Paríž]]i. S Mathilde de Morne účinkuje v pantomíme s názvom Reve d'Egypte v [[Moulin Rouge]]. Gabrielline vystúpenia na scéne vzbudzovali rozruch a pohoršenie. Mala niekoľko lesbickýchlesbický pomerovpomer s neterou [[Napoleon III.|Napoleona III.]], markízou de Belboeuf, zvanou Missy, s talianskoutalianskym spisovateľkouspisovateľom [[Gabriele d'AnnunzzioAnnunzio|Gabriele d'Annunziom]] a niekoľko ďalších.<br />

V týchto rokoch vznikajú ešte poznamenané nezrelosťou a rozčarovaním z odchodu od manžela Citové zátišie [[1907]], Samopašná naivka (Minnie [[1909]]), Rozhovory zvierat [[1907]], Úponky révy [[1908]]. V roku [[1910]] napísala román Tuláčka (LA Vagabond), príbeh o herečke, ktorá sa vzdá milovaného muža, aby mohla viesť nezávislý život.<br />

Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prenechala majetky svojho manžela v St. Melo na nemocnicu pre ranených, za čo v roku [[1920]] dostala Čestného rytiera légie (Chevalier of the Legion of Honour). Za svojho druhého manžela Henri de Jouvenela, redaktora novín, sa vydala v roku [[1912]]. Narodila sa im dcéra Colette de Jouvenel. Podľa jej slov Gabrielle deti nechcela, a Colette bola rodičmi zanedbávaná. Starala sa o ňu jej anglická pestúnka. <br />Počas jej druhého manželstvo sa šírili klebety o vzťahu Gabrielle a jej nevlastného syna Bertranda de Jouvenel. V roku [[1920]] napísala román Miláčik (Chéri) z pohľadu pohlavne neskúseného mladého muža.

Rozviedla sa v roku [[1924]] a o dva roky nato napísala SmrťKoniec miláčika (doslova)-(La Fin de Chéri [[1926]]).