Juraj Česnegi: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Odstranění linku na rozcestník Karol V. s použitím robota - Změněn(y) odkaz(y) na Karol V. (Svätá rímska ríša) |
||
Riadok 3:
V roku [[1526]], kedy prebehla katastrofálna bitka s [[Osmanská ríša|Turkami]] a kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] zomrel na bojisku, bol Juraj Česnegi pánom hradov [[Tata]] a [[Komárno]]. V boji o trón medzi [[vojvoda|vojvodom]] [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] a arcivojvodom [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandom Habsburským]] podporoval právo Ferdinanda. Keď však Zápoľského veliteľ [[Gaspar Ráskai]] začal obliehať hrad Tata, Juraj musel neochotne hrad prenechať protivníkovej presile. Potom odišiel do Bratislavy požiadať [[Mária Habsburská|kráľovnú Máriu]] o pomoc. V roku [[1528]] obsadil Juraj spolu s [[Tomáš Nádašdy|Tomášom Nádašdym]] [[hrad Győr|hrad Ráb]] pre Ferdinanda Habsburského. Kráľovná Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi II. a sestra Ferdinanda, ho vymenovala za sudcu kráľovského súdneho dvora Rábu.
V roku [[1532]], keď cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] poslal [[Garcilaso de la Vega|Garcilasa de la Vegu]] do vyhnanstva na ostrov v povodí Dunaja, bol gróf Česnegi zodpovedný za zaopatrenie tohto španielskeho básnika. Juraj sa neskôr stal zasväteným nasledovníkom [[protestantizmus|protestantizmu]] a obhajcom luteránskej viery. Kráľ Ferdinand I. mu udelil titul uhorského veľmoža, právo používať červený vosk na pečatenie a daroval mu niekoľko usadlostí, medzi nimi dediny [[Kisbabot]], [[Enese]], [[Rábacsécsény]] a [[Utal]].
== Zdroje ==
| |||