Meditácia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 1 414 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d
'''Meditácia''' (z [[latinčina|lat.]] meditatio < meditari = myslieť, premyšľať) alebo '''meditovanie''' je rozumová činnosť zameraná na uvedenie [[psychika|psychiky]] [[človek]]a do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti; je to obracanie mysle dovnútra sprevádzané strácaním sa pripútanosti k vonkajším predmetom, intenzifikáciou túžby po samote a uvoľňovaním konštitúcie významových útvarov.
Kresťanská meditácia je úzko previazaná s kresťanskou tradíciou prvého tisícročia. Len je potrebné, aby ju kresťania znovu objavili.
'''Kresťanská meditácia''' je modlitba srdca. Súvisí s duchovnou múdrosťou, ktorá bytostne patrí ku kresťanstvu. Ťažisko v nej sa presúva od myslenia k srdcu, k prítomnosti Božej v nás. V meditácii obraciame našu pozornosť od nás ku Kristovi. Meditácia je kontemplatívny spôsob modlitby.
V ranej cirkvi slovo "meditare" znamenalo nemyslieť analytickým spôsobom, ale opakovať, "žuť", "prevracať" v srdci. Až neskôr v dobe scholastiky nadobudlo slovo meditácie viac intelektuálny zmysel: myslieť, analyzovať, premýšľať. A tak modlitba srdca uvoľnila cestu mentálnej modlitbe.
Treba si uvedomiť, že '''meditácia''' vo svojom pôvodnom význame '''nie je premýšľanie o Bohu''', ale''' prebývanie v Božej prítomnosti.'''
Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta '''sv. apoštola Pavla z listu Galaťanom''': ''"Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."''
V Biblii Ježiš zdôrazňoval, že modlitba sa deje vo vnútri srdca a že k nej netreba veľa slov, lebo Boh Otec sám vie, čo potrebujeme.
Meditácia očisťuje srdce, tak, aby sme videli Boha. V tomto zmysle Ježiš určite meditáciu praktizoval. Veď sám povedal: ''"Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha," (Mt 5,8)''.
 
Meditácia je predmetom úvah špeciálnovedných (psychologických, medicínskych atď.) a filozofických disciplín, teológie, náboženstva a umeleckého líčenia, ale aj pseudovedeckého, pseudofilozofického a pseudonáboženského gýču. Najčastejšie sa rozlišuje: