[[Barok]]ová [[hudba]] mala spočiatku rôzne iné pomenovania, ako napr. ''sprevádzaná monódia'', ''generál bas'' či ''generalbasszeitalter''. Základ totiž tvoril basový [[tón]], na ktorý sa podľa pravidiel novovzniknutej harmónie ukladali ďalšie [[hlas]]y. Pojem ''generalbass zeitung'' používal ešte v [[19. storočie|19. storočí]] [[hudba|hudobný]] teoretik [[Hugo Riemann]] ([[1849]] - [[1919]]). Pojem [[barok]]ová [[hudba]] bol zavedený až v roku [[1920]] a prvýkrát ho použil [[Kurt Sachs]].
čitajte
== Vplyvy na vývoj hudby ==
Pckmksdjfkjcxkjk jjkjgbhkgjn
Pre [[barok]]ovú [[hudba|hudbu]] malo veľký význam aj [[výtvarné umenie]], najmä [[sochárstvo]], pretože tak ako v [[socha|soche]], aj v [[hudba|hudbe]] sa znázorňovali hlboké [[pocit]]y, pátos, monumentálne až tragické nálady, ktoré mohli vyústiť [[afekt]]om (''Extáza Svätej Terézie''). Rovnako ako v ostatných druhoch [[umenie|umenia]], aj [[hudba|hudbu]] veľmi ovplyvnil meniaci sa svetonázor, neustály súboj medzi [[katolicizmus|katolíckou]] a [[protestantizmus|protestantskou]] [[cirkev|cirkvou]], nekonečné [[vojna|vojny]] a posilňovanie [[absolutizmus|absolutizmu]]. Popri náboženskom mysticizme a viere sa do popredia dostával človek, viera vo vlastné schopnosti a svoj rozum. Napriek všetkým prekážkam nebolo možné zabrániť vývoju vo všetkých odvetviach [[umenie|umenia]], a tak i [[hudba]] prechádzala väčšími či menšími zmenami, ktoré vytvorili jej charakteristické črty. Významnými [[filozof]]mi tohto obdobia boli [[Baruch Spinoza]] alebo [[Ignác z Loyoly]]. Vďaka [[inkvizícia|inkvizičným]] praktikám boli mnohí učenci za svoje pokrokové názory, ktoré sa nezhodovali s učením cirkví, prenasledovaní, vylučovaní z cirkvi a dokonca upálení ako [[kacír]]i ([[Giordano Bruno]], [[Mikuláš Kopernik]]).
