Sandinovský front národného oslobodenia: Rozdiel medzi revíziami

d
robot Zmenil: de:Frente Sandinista de Liberación Nacional; kozmetické zmeny
d (wikilink.)
d (robot Zmenil: de:Frente Sandinista de Liberación Nacional; kozmetické zmeny)
Sandinisti pôvodne vznikli ako spolok radikálnych študentských aktivistov na univerzite v [[Managua (mesto)|Manague]] v r. [[1961]]. Ich cieľom bolo zvrhnutie Somozovho režimu a založenie marxistického štátu. Hlavnými zakladateľmi hnutia boli [[Carlos Fonseca]], [[Silvio Mayorga]], či [[Tomás Borge]] (ktorý sa ako jediný zo zakladajúcich lídrov dožil ich víťazstva v r. 1979).
 
Do začiatku 70. rokov boli ozbrojené aktivity sandinistov minimálne (pokus o spustenie širšieho partizánskeho boja v r. [[1967]] sa skončil neúspechom) a ich všeobecná verejná podpora neveľká. Výraznejšie začala stúpať až po r. [[1972]], keď po ničivom zemetrasení, ktoré zasiahlo Managuu, diktátor [[Anastasio Somoza Debayle]] zneužil väčšinu medzinárodnej pomoci určenej k obnove mesta k vlastnému obohateniu. Tato otvorená korupcia spôsobila, že k podpore sandinistov sa začalo pridávať aj mnoho ľudí, ktorý dovtedy Somozov režim tolerovali, či dokonca podporovali. V decembri [[1974]] uskutočnili sandinisti svoju prvú väčšiu akciu, keď ich ozbrojená skupina obsadila vilu ministra poľnohospodárstva ''Jose María Castillu'', v ktorom práve prebiehala veľká oslava, na ktorej sa zúčastnilo mnoho vysokopostavených úradníkov a Somozových spolupracovníkov. Ministra, ktorý na nich začal strieľať, zabili. Všetkých ostatných účastníkov oslavy zobrali za rukojemníkov a požadovali prepustenie 14 zadržaných sandinistov (vrátane neskoršieho lídra ''Daniela Ortegu'') a výkupné 2 milióny [[dolár]]ov. Bolo im vyhovené a ozbrojencom aj s prepustenými väzňami bolo dovolené odletieť na [[kuba|Kubu]].
=== Revolúcia ===
[[Súbor:10th anniversary of the Nicaraguan revolution in Managua, 1989.jpg|right|thumb|Oslavy výročia sandinovskej revolúcie v Manague, 19. júl 1989]]
Po týchto udalostiach Somoza zintenzívnil represie proti odporcom režimu, boli masovo zatýkaní, mučení, mnohí z nich zavraždení (líder sandinistov ''Carlos Fonseca'' bol zabitý po návrate z kubánskeho exilu v r. [[1976]]). V r. [[1977]] došlo k rozdeleniu FSLN na niekoľko frakcii, ktoré mali rôzne názory na pokračovanie revolučného boja. Najdôležitejšou z nich sa stali tzv. ''terceristi'' (terceristas, t.j. tretia cesta), vedený Danielom Ortegom, ktorý zastávali pragmatický názor, že v boji proti Somozovmu režimu sa musia spojiť aj s nekomunistami, vrátane pravicovej opozície. V auguste [[1978]] terceristi uskutočnili veľkú ozbrojenú akciu, pri ktorej obsadili nikaragujský kongres a zadržali viac ako 1000 rukojemníkov (vrátane Somozovho synovca a bratranca) a vymohli si prepustenie 59 politických väzňov (vrátane'' Tomása Borgeho''), zaplatenie pol milióna dolárov výkupného a bezpečný odchod do [[Panama|Panamy]]. Medzitým po celej krajine narastali veľké nepokoje, znásobené po tom, ako dal Somoza [[10. január]]a 1978 zavraždiť populárneho opozičného novinára a vydavateľa [[Pedro Joaquín Chamorro|Pedra Joaquína Chamorru]]. Tieto nepokoje vyvrcholili tzv. Septembrovým povstaním a boli brutálne potlačené. Na začiatku r. 1979 americká vláda prezidenta [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]] prerušila všetku podporu Somozovmu režimu, zároveň však začala vyvíjať veľkú snahu, aby v prípadnej novej nikaragujskej vláde nebola FSLN zastúpená, čo časť pravicovej opozície podporila. V tejto situácii sa terceristi rozhodli prerušiť spoluprácu s väčšinou pravicovej opozície a v marci 1979 došlo k znovuzjednoteniu všetkých frakcii FSLN, ktorá v tom čase už mala veľkú podporu nikaragujskej verejnosti a stala sa vedúcim protisomozovským hnutím.
 
Od polovice apríla 1979 sandinisti naplno rozvinuli proti Somozovým silám otvorenú povstaleckú ofenzívu na niekoľkých frontoch a pomerne rýchlo dostali pod kontrolu severné časti krajiny, pričom rozhodujúcim elementom boli pre sandinistov hlavne úspešné pouličné boje v mestách. [[16. júna]] 5 politických osobnosti (Daniel Ortega, [[Moises Hassan]], [[Sergio Ramirez]] z FSLN, stredopravicový [[Alfonso Robelo]] a [[Violeta Barrios de Chamorrová]], vdova po zavraždenom novinárovi) založilo v exile dočasnú provizórnu vládu, tzv.'' Chuntu národnej rekonštrukcie''. Medzitým bojovníci FSLN získavali pod kontrolu stále väčšie územie krajiny a do konca júna ovládali už takmer celú Nikaraguu, okrem hlavného mesta. [[17. júla]] Somoza definitívne rezignoval a ušiel do [[Miami]], moc odovzdal svojmu spolupracovníkovi [[Francisco Urcuyo|Francisco Urcuyovi]]vi, ktorý však zakrátko krajinu tiež opustil. [[19. júna]] 1979 armáda FSLN slávnostne vstúpila do Managui, nasledujúci deň do mesta prišli z exilu aj členovia ''Chunty národnej rekonštrukcie'' a prevzali v krajine moc. V občianskej vojne dovtedy zahynulo asi 50 000 ľudí, viac ako 600 000 ľudí ostalo bez strechy nad hlavou a krajina mala zničenú ekonomickú infraštruktúru.
=== Vláda sandinistov ===
Keďže v provizórnej vláde mali sandinisti väčšinu, ľahko presadzovali svoje návrhy a s pravicovými členmi mali stále väčšie konflikty. Pôvodná Chunta národnej rekonštrukcie tak vydržala len do marca [[1981]], keď nečlenovia FSLN rezignovali a sandinisti tak nad krajinou prevzali prakticky úplnú kontrolu. V r. [[1984]] prebehli demokratické voľby, v ktorých sandinisti získali 67 % hlasov (pri 75% účasti)<ref name="test">[http://lcweb2.loc.gov/frd/cs/nitoc.html A Country Study: Nicaragua], Library of Congress.</ref> a potvrdili tak svoju vedúcu úlohu v Nikaragujskej politike. Hoci časť pravicovej opozície voľby bojkotovala a USA ich označili za sfalšované, nezávislý pozorovatelia zo západnej Európy a [[OSN]] ich potvrdili ako slobodné a spravodlivé.
[[cs:Sandinisté]]
[[da:Sandinister]]
[[de:Frente Sandinista de Liberación Nacional]]
[[de:Sandinistas]]
[[en:Sandinista National Liberation Front]]
[[eo:Sandinisto]]
118 364

úprav